Skip to content
 

Päť “P”, ktoré by postavili naše školy na nohy

V príručkách marketingu sa dočítate, že klasické teórie a pravidlá úspešného predaja sa točia okolo takzvaných „5P“: product, price, packaging, place a promotion. Nedávno som si uvedomil zaujímavú zhodu náhod: všetko, čo podľa môjho názoru potrebujú naše základné a stredné školy, aby sa mohli výrazne pohnúť dopredu, má tiež podobu magických „5P“. Nebudem vás dlho napínať, tu sú:

1. Peniaze (od vlády)
Tento bod snáď ani netreba podrobnejšie rozoberať. Je to zrejmé, je to pre túto krajinu kľúčové a chápeme to snáď všetci okrem vládnucich politikov (súčasných aj minulých). Naše školstvo má neskutočný vnútorný dlh a pomaly mu dochádza dych. Pritom nejde iba o platy učiteľov, o ktorých sa možno hovorí najčastejšie. Ide aj o budovy a areály škôl, vybavenie učební a laboratórií, o školské knižnice, učebné pomôcky, o peniaze na odborný rast učiteľov a o množstvo ďalších kapitol, ktoré sú zúfalo podfinancované. Pritom tento problém nie je nový. Už Jan Werich svojho času poznamenal: „U nás se vždy platilo více za muziku než za fyziku. Proto tady taky není žádný Einstein.“

2. Právomoci (od ministerstva školstva)
Školy potrebujú právo o svojej činnosti samostatne rozhodovať. Inými slovami – potrebujú slobodu. Bez právomocí niet pocitu zodpovednosti. Bez právomocí niet priestoru na sebarealizáciu. Bez právomocí niet hľadania, skúšania, napredovania. Bez právomocí hrozí rutinné plnenie nariadení zhora s malým pocitom zodpovednosti a veľkou snahou minimalizovať námahu. Nielen v školách, všade. Naše školstvo je nezmyselne preregulované. Dusí sa.

3. Podpora (od rodičov)
Úloha škôl a učiteľov je veľmi ťažká a bez spolupráce a podpory zo strany rodičov ju nemôžu zvládať. Mnohí rodičia sa, žiaľ, k škole stavajú podobne ako k autoservisu: keď dajú auto do servisu, je úlohou mechanikov dať ho do poriadku. Oni tomu majú rozumieť, oni sú za to platení. Keď dajú dieťa do školy, je úlohou učiteľov vychovať a vzdelať ho. Oni tomu majú rozumieť, oni sú za to platení. Ibaže škola nie je autoservis. A na vlastných deťoch by malo rodičom záležať omnoho viac ako na aute. Škola jednoducho všade potrebuje silnú podporu od rodičov, či už bude mať podobu konkrétnej spolupráce, finančnej pomoci alebo aspoň aktívneho záujmu o dianie v škole.

4. Pozornosť (od médií)
Kým budú pre médiá v tejto krajine trápne a hlúpe pseudocelebrity zaujímavejšie ako dianie v školách, nepohneme sa ďalej. Nič proti športu, ale rôznych relácií o futbale či hokeji je v našich televíziách mnohonásobne viac ako relácií o výchove a vzdelávaní. Pritom školstvo sa tak či onak týka obrovskej časti populácie (žiaci, rodičia, učitelia, zamestnávatelia…). Napriek tomu je jeho výskyt v médiách celkom zriedkavý a obmedzuje sa najmä na rôzne negatívne „kauzy“. Tie sú možno novinársky atraktívne, ale z hľadiska skutočných problémov školstva väčšinou okrajové. Pritom nie je pravda, že v školách sa nič zaujímavé nedeje. Aj medzi učiteľmi sú výnimočné osobnosti, ktoré by dokázali zaujať divákov hoci aj v prime time.

5. Pokoj (od úradníkov)
Vyrušenie učiteľa od jeho práce s deťmi by malo byť trestným činom. Už som spomenul, že naše školstvo je preregulované. Sprievodným javom tejto detailnej a neustálej regulácie je neskutočné množstvo tlačív, formulárov, dotazníkov, hlásení, výkazov, predpisov, zákonov, vyhlášok, nariadení, usmernení a odporúčaní. Každé jedno treba zaevidovať, prečítať, naštudovať, vyplniť, dať kolovať, okopírovať, opraviť, podpísať, odoslať a založiť. Pritom v mnohých prípadoch by stačilo urobiť iba to posledné a aj tak by sa nič nestalo. Úradníci, ak chcete výrazne skvalitniť naše školstvo, dajte školám pokoj!

Pokiaľ poniektorí postrádate pár podstatných „P“, pokračujte, pridávajte, pošlite pripomienky! Prípadne pridajte poznámku priamo pod príspevok.

Vladimír Burjan

14 Comments

  1. Petere says:

    Urcite medzi podporou a pozornostou chyba PR. Je to nieco medzi ale najlepsie vystihuje podstatu. To ze moze byt skola zaujimava a dolezita si podla mna neuvedomuju ani media ani rodic a verejnost ako celok. Prave vcera som pozeral nejaku dokrutku o 16 rocnom gymnazistovi urobil robot a chysta sa vyhrat v Turecku. Atraktivne az na fakt ze skola ani rodicia ho asi nebudu schopni vyslat. Takisto nedavne predstavenie studentskeho Dona Giovanniho.
    Media by mali ovela masivnejsie informovat o zaujimavych skolskych projektoch a zatraktivnovat ich vo verejnosti na druhej strane verejnost a najma rodicia by sa mali viac angazovat je to v podstate zacarovany kruh.
    Takze riadene PR moze zvysit zaujem vo verejnosti co moze nasledne zvysit tlak na media i atraktivnost skolskych tem v nich. Mozno by malo mat skolstvo nejaku minitlacovu agenturu 🙂 alebo rubriku u teba kde by sa tieto impulzy centralne zbierali. Media ich hladat nebudu su lenive a vacsinou zbulvarizovane. Kto dnes vlastne systematicky pracuje s rodicmi?

    • Vďaka za dobrú poznámku. PR je skutočne dôležité. Ja som sa v článku zameral najmä na veci, ktoré školstvo potrebuje takpovediac “zvonku”, od iných. Sú tu ale samozrejme ďalšie veci, ktoré by potrebovalo ako soľ (napríklad aj to spomínané PR), ale vie si ich (či malo by si ich vedieť) zabezpečiť samo. Školám a učiteľom nikto PR robiť nebude. Musia pochopiť, že v dnešnom svete je to dosť dôležité, musia sa naučiť, ako na to a musia to jednoducho robiť.

  2. Ján Macek says:

    S obsahom článku súhlasím na 100 %. Vieme čo treba zmeniť. Ale vieme aj ako? A vieme, kto by tu zmenu uskutočnil? Súčasný nemastný neslaný minister na to nemá vôľu a politikom je to jedno.
    Po prečítaní článku rozmýšľam o tom, prečo sa podľa týchto bodov nedá urobiť skutočná reforma školstva na Slovensku, respektíve, prečo nie je ochota od politikov a úradníkov začať konať.
    Naše školstvo je v dlhodobom postupnom úpadku. Impulz na zmenu by mal prísť od samotných učiteľov. Za najlepšiu formu upozornenia verejnosti na úpadok školstva a potrebu zmeny, ja osobne považujem štrajk. Po úspešnom aspoň týždňovom štrajku, by sa veci začali hýbať…

    • Ema Violet says:

      Ja si nemyslím, že štrajk niečo rieši v našej spoločnosti. Áno, ide o asertívny pokus brániť svoje práva pred vládnucimi autoritami. Avšak nemusí viesť do zdarného konca. To chce vytrvalosť, zaťať zuby a byť pripravený tých štrajkov urobiť aj niekoľko, až pokiaľ nebude docielený požadovaný výsledok.
      Nie každý pokus o dobre myslený zámer formou štrajku mal odozvu zhora.
      Tak málo ľudí si uvedomuje, ako naozaj vážna je situácia v školstve – aké vážne dôsledky to má a bude mať. Tak málo ľudí otvorene hovorí o problémoch. Konfrontácia s vlastnými nedostatkami je silne nepríjemná záležitosť. Tendencia ospravedlňovať, popierať, zľahčovať daný problém, alebo sa tváriť, že problém nie je a ticho ho tolerovať. Ale aj to je OK. Až kým sa nádoba trpezlivosti a ochota tolerovať prekračovanie hraníc akejkoľvek dôstojnosti a slušnosti nenaplní, nie je motivácia k zmene.
      Ja nemám deti, neviem aká silná motivácia deti sú. Môžem len posudzovať zo skúseností vlastného života.
      Vďaka za túto snahu. Za snahu otvorene hovoriť o probléme. O ochote a snahe konfrontovať ľudí s realitou, s nakopávaním k hľadaniu. Hľadaniu príčin problémov a nielen odtraňovaniu dôsledkov.
      Nie veľa ľudí má takýto dar to vidieť….

      • BranoK says:

        Zuzi, vsetci potrebuju zlepsenie==viac penazi. Ja z pohladu manzelky – sestricky v zdravotnictve – zase vidim prvy konkretny dnesny protest sestriciek pred parlamentom ako prvy pokus poukazat na ich beznadejny stav. Ako sestricka by bez financnej podpory manzela (mna) nemala sancu prezit v BA (byt, jedlo). Ani len na “slobodarke”, ak este take nieco existuje. Ja fakt dotujem z jednej strany nase zdravotnictvo platenim zdravotnych odvodov, z druhej strany dotovanim vlastnej manzelky, ktora tam pracuje. Je to velmi smutne …

  3. Ivo Ivan says:

    6. zmeniť niektoré Paradigmy

  4. majkatarajka says:

    Páni poslanci, prosím, pošlite peniaze pre pedagógov.

  5. Pekný príspevok! Poslanci pretriasajú prkotiny, pritom pedagógovia plačú pre prázdne peňaženky.

  6. Dovolil som si sem skopirovat jednu reakciu na tento clanok, ktoru napisal uzivatel s prezyvkou “richardmal” na stranku http://www.tyzden.sk (tu je link na original: http://www.tyzden.sk/odkazy/zaujimavo-o-skole.html)

    Stručný komentár k návrhom p. Burjana: 1. Peniaze. Každý chce peniaze. Viac peňazí ale neznamená zlepšenie. Peniaze sú iba nástroj v prípade, že vieme čo sa má zlepšiť. 2. Právomoci. V súčasnom stave školy ani nerobia to, čo v rámci právomocí môžu. Viac slobody neznamená, že ju využijú. 3. Podpora Sociálny systém Slovenska nedáva ekonomický dôvod rodičom aby zlepšovsli vzdelanie svojich detí. Keď rodičia investujú čas a peniaze do lepšieho vzdelania svojich detí, tak dieťa bude mať lepšiu kariéru a bude viac zarábať. Z väčšieho zárobka nebudú ale profitovať rodičia, pretože štát ich dieťa poriadne zdaní aby mal na dôchodky. 4. bod je nezmysel a 5. bod je výsledok byrokratizácie spoločnosti. Toto nie je žiadna cesta a ani len náznak k zlepšeniu školstva. Moje body na zlepšenie školstva sú úplne iné: 1. Motivácia rodičov. Rodič musí byť motivovaný aby posielal svoje dieťa do školy a aby toto dieťa sa učilo čo najlepšie. Navrhujem, aby sociálna poisťovňa odvádzala všetky peniaze, ktoré získa od pracujúcich, priamo ich žijúcim rodičom. 2. Len doobedňajšie vyučovanie má byť povinné a majú sa vyučovať len prírodné vedy, slovenčina, angličtina. Ostatné predmety majú byť poobede, sú nepovinné a rodičia si ich platia. Toto vyučovanie je neštátne ale štátne školy majú kooperovať či už poskytnutím priestorov alebo učiteľov. Tento bod umožní kvalitným učiteľom abby zarábali viac.

  7. Vlado (Prikazsky) says:

    Ad Petere
    A co tak socialne media? Myslim v propagacii. Ved nas je na fejbuku habadej… a tusim aj dakde inde. Media maju (aby som sa slusne vyjadril) orientovany zaujem. Mozno som prilis optimisticky, ale ked sa neskusi… stane sa PR(d) 🙂

  8. Sona says:

    nuz, moje deti su zatial iba v predskolskej priprave (MS), ale uz teraz mam obavy… Napriek nasej rodicovskej aktivite, akosi nepocut a nevidiet odozvu z druhej strany. Presne, ako bolo uvedene v skopirovanom prispevku: to, ze sa niekomu nieco umozni, dovoli, neznamena, ze sancu vyuzije. Myslim si, ze ak si odmyslime byrokraciu vladnucu na skolach, problemom je zvacsa skostnatene myslenie ucitelov, ktori x-rokov ucia rovnako a nemaju zaujem nieco na svojom pristupe menit. Spomeniem len take ‘drobnosti’ ako e-mailova komunikacia s rodicmi, relativne slusna webstranka s aktualnymi a zaujimavymi informaciami, snaha o isty ‘komunitny’ sposob fungovania a obojstrannu spolupracu medzi skolou a rodicom. Ono, niekedy staci zacat malom a snazit sa to malo zvacsovat roznymi smermi. Lenze chut, inspiraciu, novatorstvo ucitelom a riaditelom nenariadi ani minister. Ten moze v ramci svojich kompetencii akurat ulahcit tim, ktory to vsetko maju a chcu robit.

  9. Ramto Adjebov says:

    Klasifikace pana Burjana mi mluví z duše. Pan Burjan si určitě nedělá nárok na patent na rozum, ale umí s vtipem a šarmem upozornit na bolavá místa našeho (středoevropského)školství.

    Několik příkladů ze života:

    – když jsem byl na konci padesátých let malý kluk, byla poblíž mého bydliště ubytovna velkého průmyslového podniku. Tam mj. bydleli také Korejci, kteří se k nám jezdili učit soustružit a frézovat. Dnes k nám Korejci přinášejí Hi Tech v závodech Hyundai a KIA a vyžadují od našich občanů bezpodmínečnou loajalitu.

    – v Japonsku i ve skandinávských zemích není povolání učitele jen tak pro každého. Na druhé straně přináší svému nositeli slušný životní standard a většina žáků a studentů v těchto zemích “prahne po vědění” již od mateřské školy (ne, není to výplod chorobného mozku, ale je to ze svědectví věrohodných osob, které tam byly delší dobu, než jen na dovolenou).

    – jeden můj blízký příbuzný pracuje v oblasti IT v zahraničí. Ještě nedosáhl věku 35 let. Vede malou skupinu vývojových pracovníků. Vydělá si v přepočtu asi tolik jako u nás ředitel střední školy a jeho tři zástupci.

    – já sám pracuji jako osoba samostatně výdělečně činná v oblasti technicko-ekonomického poradenství (jsem absolventem dvou vysokých škol a několika vysokoškolských kurzů na úrovni celoživotního vzdělávání). Mimo to na zkrácený úvazek učím na střední škole. Dělám to proto, že mě tato činnost do určité míry aktivizuje a vitalizuje. Můj hodinový výdělek jako OSVČ je asi trojnásobek hodinového výdělku učitele. Kdo se domnívá, že to je dostatečná motivace k tomu, věnovat svůj volný čas zdokonalování našeho (středoevropského) školství zdola, ať první hodí po učitelích kamenem.

    – majitelem školy na které působím, není stát, ale právnická osoba. Ta nemá problém investovat řádově stovky milionů korun ročně do špičkového sportu. Má ale problém investovat řádově jednotky milionů korun ročně do školy, která má vychovávat zejména její budoucí zaměstnance.

    – Jan Werich kdysi řekl: “U nás byla vždycky lépe placena muzika, než fyzika. Proto u nás nemáme žádné Einsteny”.

    – Co z toho plyne: měli bychom si, jako daňoví poplatníci, uvědomit, že naši státní úředníci a vlády, nám nejsou daní od Boha, ale že jsme si je zvolili proto, aby hodnoty, které my vytváříme, spravovali a rozmnožovali s péčí řádného hospodáře. Tak, jak to veškerému managementu ukládají mandantní smlouvy. Liknavost, korupce a rozkrádání musí být i u nejvyšších představitelů tvrdě postihovány. A pokud si to tak nezařídíme sami, tak nám už nikdo nepomůže (viz: “přičiň se člověče a Bůh ti pomůže”).

Leave a Reply to majkatarajka