Skip to content
 

Aké výsledky testovania deviatakov by sme vlastne mali očakávať?

Medializované komentáre k výsledkom deviatackých testov spôsobili, že sa z môjho blogu stalo školenie o problematike testov. Tým, ktorých to nezaujíma, sľubujem, že dnes túto „trilógiu“ ukončím a budem sa zasa chvíľu venovať stráviteľnejším témam. 

V predchádzajúcom príspevku som sa snažil vysvetliť, prečo by optimálny prijímací (t. j. rozlišovací) test mal mať obťažnosť zhruba na úrovni 50 – 60 %. To však vôbec neplatí o monitorovacom (t. j. overovacom) teste. Pri zostavovaní takého testu musia autori striktne vychádzať z toho, čo sa žiaci mali podľa osnov a štandardov naučiť. Obťažnosť testu je tak priamo daná osnovami a štandardmi.  Ak tieto dokumenty stanovujú, že isté základné učivo má zvládnuť každý jeden žiak, potom by test zostavený iba z tohto základného učiva mal mať úspešnosť 100 % a bolo by to celkom v poriadku. Akékoľvek nižšie číslo by svedčilo o tom, že sme v praxi nedosiahli cieľ, ktorý sme si stanovili. Učebné osnovy však neobsahujú iba učivo, ktoré má zvládnuť každý (čo je dobre!). Základného učiva, ktoré chceme naučiť všetkých, je možno polovica, možno ešte menej. Zvyšok tvorí učivo, pri ktorom sme vopred uzrozumení s tým, že ho zvládne iba istá časť populácie (napríklad budúci gymnazisti). Potom nám ale musí byť jasné, že ani v prípade úplného splnenia našich cieľov by v Testovaní 9 nebola priemerná úspešnosť 100 %! Ani 90 %. A zrejme ani 80 %. Pre istotu uvediem konkrétny príklad: ak by sme si, povedzme, stanovili cieľ, že polovicu učiva chceme naučiť všetkých žiakov a zvyšok učiva chceme naučiť iba polovicu žiakov, potom by pri splnení tohto cieľa bola výsledná úspešnosť testovania 75 %. A tu sa dostávame k otázke z nadpisu.  Vie vôbec niekto určiť, aký výsledok testovania deviatakov by zodpovedal splneniu našich súčasných pedagogických cieľov? A máme vôbec ciele sformulované tak presne, aby sme sa k nejakému takému číslu mohli dopracovať? Obávam sa, že nie. Potom sa ale pýtam: ako môžeme zmysluplne diskutovať o tom, či dosiahnutá 56-percentná úspešnosť je uspokojivá alebo zlá? Ak to číslo vzťahujeme na „ideálnych“ 100 %, pripadá nám, samozrejme, nízke. Ale 100-percentnú úspešnosť  by sme mohli brať ako meradlo iba vtedy, ak by naším cieľom bolo naučiť všetkých všetko. (To však naším cieľom nie je.) Alebo ešte v prípade, ak by deviatacké testy boli zostavované výlučne zo základného učiva, ktoré naozaj chceme naučiť úplne všetkých. Uvítal by som (a so mnou určite mnohí učitelia, rodičia a nepochybne aj žiaci), keby nám v týchto otázkach urobili jasno tí, ktorí majú Testovanie 9 na starosti.

Vladimír Burjan
(marec 2008)

Leave a Reply