Skip to content
 

56-percentná úspešnosť deviatakov je vlastne výborný výsledok

V predošlom blogu som sa venoval medializovaným komentárom k výsledkom celoslovenského testovania deviatakov a poukázal som na odborné chyby v niektorých hodnoteniach či názoroch. Dnes sa na výsledky pozrieme z iného hľadiska. Vo svojom podrobnom rozbore testov, použitých v rámci Testovania 9, som sa snažil vysvetliť, prečo žiadny test nemôže byť zároveň dobrým monitorovacím (t. j. overovacím) testom aj dobrým prijímacím (t. j. rozlišovacím) testom. Jednou z príčin je aj rozdiel v úrovni obťažnosti, ktorú by takéto dva testy mali mať. S istým zjednodušením možno povedať, že prijímací test plní svoju rozlišovaciu funkciu najlepšie vtedy, ak sa priemerná úspešnosť pohybuje na úrovni 50 – 60 %. (Je to však iba nutná, nie postačujúca podmienka: test s takouto obťažnosťou nemusí byť automaticky dobrým prijímacím testom.) Čím viac priemerná úspešnosť uchádzačov vybočuje z tohto intervalu, tým horšie plní prijímací test svoju základnú funkciu, ktorou je rozlíšenie lepších a horších uchádzačov. Profesionálni autori  prijímacieho testu sa preto vždy snažia prispôsobiť jeho obťažnosť danej skupine uchádzačov tak, aby sa dosiahla priemerná úspešnosť 50 – 60 %. A teraz pozor: platí to aj vtedy, keď sú uchádzačmi samí vynikajúci žiaci, ktorí sa napríklad hlásia na prestížnu bilingválnu školu! Ak by totiž bol test úrovňou nastavený na bežnú populáciu a všetci uchádzači by v ňom dosiahli 100-percentnú úspešnosť, aký by bol jeho úžitok pre prijímacie konanie?

MŠ SR opakovane tvrdí, že Testovanie 9 má byť náhradou prijímacích skúšok na SŠ. Ak sa teda na Testovanie 9 budeme pozerať ako na prijímací test, potom je tohtoročná priemerná úspešnosť žiakov (56 – 58 %) priam optimálna. Čím by bola vyššia, tým by bolo pre stredné školy menej rozumné vyberať si svojich budúcich žiakov podľa týchto testov. Problém je v tom, že výsledky rozlišovacieho (prijímacieho) testu NEMOŽNO interpretovať tak, ako by išlo o overovací test. Rozlišovací test je totiž už vopred konštruovaný tak, aby priemerná úspešnosť respondentov bola na úrovni 50 – 60 %. Iba vtedy je dostatočne presným a spoľahlivým meracím nástrojom. Naopak, pri tvorbe overujúceho (monitorovacieho) testu by sa na predpokladanú úspešnosť žiakov viac-menej nemal brať ohľad. Prečo, o tom nabudúce.

Vladimír Burjan
(marec 2008)

Leave a Reply