Skip to content
 

Čo sú všeobecné študijné predpoklady a ako ich možno testovať (4.)

V záverečnej časti seriálu podrobnejšie vysvetlím, čo sa testuje jednotlivými typmi otázok používaných v testoch všeobecných študijných predpokladov.

Najdôležitejšie schopnosti využívané pri akademickom type štúdia možno rozdeliť na tri základné skupiny: verbálne schopnosti, analytické schopnosti a kvantitatívne schopnosti. Každý z týchto typov schopností sa v testoch všeobecných študijných predpokladov (VŠP) posudzuje osobitnými typmi otázok.

1. Verbálne schopnosti
Keďže prevažná väčšina štúdia prebieha na verbálnej úrovni (žiak počúva učiteľa alebo číta text), sú tzv. verbálne schopnosti pre úspešné štúdium mimoriadne dôležité. Za najvýznamnejšie indikátory verbálnych schopností sa v testoch VŠP považujú slovná zásoba a schopnosť čítať s porozumením, resp. kritické čítanie.

1.1. Slovná zásoba
Zaujíma nás jednak rozsah slovnej zásoby, jednak jej „kvalita”. Rozsah testujeme otázkami zameranými na význam menej častých slovenských slov a na význam cudzích slov.

Príklady otázok testujúcich význam málo frekventovaných slov: 2. časť seriálu, otázky 1 a 2.

Príklad otázky testujúcej význam cudzích slov:

Pri ktorom cudzom slove je nesprávne uvedený jeho význam?

A) extravagantná – výstredná
B) atakovať – útočiť
C) zdevastované – zničené
D) negociovať – popierať

Istým meradlom „kvality” slovnej zásoby je schopnosť rozoznávať jemné významové odtiene slov a znalosť synoným a antoným.

Príklady otázok testujúcich synonymá (slová podobného významu): 2. časť seriálu, otázky 3 a 4.
Príklad otázky testujúcej antonymá (slová opačného významu): 2. časť seriálu, otázka 5.

1.2. Čítanie s porozumením
Samotná slovná zásoba by na úspešné zvládanie štúdia nestačila. Slová sa vyskytujú vo vetách a textoch, a to niekedy pomerne zložitých. Aby bol žiak schopný učiť sa z učebníc či študijných materiálov, musí byť schopný nielen prečítať text a porozumieť významu jednotlivých slov, ale aj chápať význam viet a dlhších textových pasáží. Musí sa vedieť orientovať v texte, vyhľadávať v ňom potrebné informácie a v ďalšom s nimi pracovať. V tejto súvislosti sa hovorí o čítaní s porozumením, kritickom čítaní či funkčnej gramotnosti.

Príklady otázok testujúcich porozumenie významu vety: 2. časť seriálu, otázky 6 a 7.
Príklad otázky testujúcej porozumenie logickej štruktúry vety a väzby slov vo vete: 2. časť seriálu, otázka 8.
Príklad otázky testujúcej porozumenie textu (chápanie časovej a kauzálnej následnosti viet): 2. časť seriálu, otázka 9.
Príklady otázok testujúcich porozumenie textu a extrahovanie informácií z textu: 2. časť seriálu, otázka 10, 3. časť seriálu, otázka 8.

2. Analytické schopnosti
Do tejto skupiny zahrňujeme také kognitívne schopnosti a operácie ako analytické myslenie, hľadanie analógií, porovnávanie, zovšeobecňovanie, pojmové myslenie (osvojovanie si nových pojmov a prácu s nimi), logické (kauzálne) myslenie a úsudky, logickú analýzu textu atď.

Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že uvedené schopnosti sa uplatňujú iba pri štúdiu matematiky. Nie je to pravda. Sú rovnako potrebné aj pre štúdium osttaných prírodovedných a mnohých spoločenskovedných predmetov. Napríklad dejepis kladie veľké nároky na pojmové myslenie. Vyžaduje schopnosť osvojiť si množstvo pojmov a vedieť s nimi pracovať.

2.1. Analytické myslenie, analógie, porovnávanie, zovšeobecňovanie
Analytické myslenie je v testoch VŠP najčastejšie reprezentované otázkami typu „čo nepatrí do skupiny“ a tzv. analógiami.

Príklady otázok typu „čo nepatrí do skupiny“ testujúcich analytické myslenie: 3. časť seriálu, otázky 1 a 2.
Príklady otázok typu „analógie“ testujúcich analytické myslenie: 3. časť seriálu, otázky 3 a 4.

2.2. Pojmové myslenie
Žiaci sa v škole stretávajú s veľkým množstvom teoretických pojmov, ktorých vymedzenia či definície musia pomerne rýchlo vstrebať, pochopiť a v ďalšom s nimi aktívne pracovať. Preto sa v rámci testov VŠP posudzuje aj schopnosť oboznámiť sa (v krátkom čase) s novým, neznámym pojmom, pochopiť jeho definíciu a na jej základe s pojmom pracovať.

Príklady otázok testujúcich schopnosť rýchlo sa oboznámiť s novým pojmom: 3. časť seriálu, otázka 6.

Iný príklad takejto otázky:
Základnú číslovku budeme nazývať samovzťažnou, ak jej zápis v slovenčine má presne toľko pís­men, koľko vyjadruje príslušná číslovka. Koľko samovzťažných čísloviek má slovenčina?

A) Ani jednu.
B) Jednu.
C) Dve.
D) Viac ako dve.

2.3. Logické (kauzálne) myslenie a úsudky
Úloh zameraných na logické myslenie existuje nepreberné množstvo. Našli si cestu aj do rôznych časopisov, kde sú čitateľom ponúkané ako kratochvíľa. Treba však poznamenať, že zďaleka nie všetko, čo je v krížovkárskych rubrikách prezentované ako „logické hlavolamy“, má skutočne niečo do činenia s logikou.

Príklady otázok testujúcich logické myslenie: 3. časť seriálu, otázky 5, 7 a 9.

2.4. Logická analýza textu
S každým textom možno pracovať na rôznych úrovniach. V časti venovanej verbálnym schopnostiam sme uviedli, že pre žiaka je dôležité vedieť čítať texty s porozumením a extrahovať z nich informácie. Žiak, ktorý má dobre rozvinuté analytické myslenie, vie z textu „vytiahnuť“ viac informácií. Môže pracovať nielen s tými, ktoré sú v texte explicitne (priamo) uvedené, ale aj s ďalšími, ktoré sú v ňom obsiahnuté iba implicitne (skryto), a to tak, že logicky vyplývajú z tých prvých.

Príklad otázky testujúcej schopnosť odhaľovať v texte implicitne obsiahnuté informácie:

Ktoré z tvrdení 1) – 4) vyplývajú z nasledujúceho textu?

Predaj nových rodinných domov v USA sa v novembri 2007 v medziročnom porovnaní prepadol oveľa viac, než sa očakávalo. Znížil sa až o 9 % na 647 tisíc domov, čo je najnižší predaj za vyše 12 rokov. Októbrový údaj pritom muselo ministerstvo obchodu revidovať smerom nadol na 711 tisíc predaných domov z pôvodne udávaných 716 tisíc domov. Analytici očakávali, že novembrový predaj sa zvýši na 720 tisíc domov.

1) V októbri 2007 sa v USA predalo 716 tisíc nových rodinných domov.
2) V novembri 2007 sa v USA predalo zhruba o 70 tisíc nových domov menej, ako očakávali analytici.
3) V novembri 1997 sa v USA predalo viac ako 647 tisíc nových rodinných domov.
4) V novembri 2006 sa v USA predalo zhruba 900 tisíc nových rodinných domov.

Poznámka: V tejto otázke sa pripúšťa viac ako jedna správna možnosť.

 

3. Kvantitatívne schopnosti a práca s údajmi
V súčasnom svete má čoraz viac dôležitých informácií povahu kvantitatívnych dát. Každodenne sa dozvedáme mnohé fakty vo forme numerických dát, tabuliek, grafov, schém, nákresov, diagramov. Tieto formy prezentácie dát sa čoraz viac využívajú aj vo vyučovaní. Orientácia v takejto forme údajov, porozumenie ich významu a schopnosť aktívne s nimi pracovať sú preto dôležitými predpokladmi na efektívne učenie.

3.1. Schopnosť odhaľovať štruktúru (kauzalitu) v numerických dátach
Najznámejším typom položiek testujúcich tieto schopnosti sú dobre známe úlohy typu „Aké číslo nasleduje v postupnosti?”, „Doplň ďalšie číslo…” alebo „Doplň chýbajúce číslo…”.

Príklady otázok testujúcich schopnosť odhaľovať štruktúru (kauzalitu) v numerických dátach: 3. časť seriálu, otázka 10.

Ďalšie príklady otázok tohto typu:

Nasledujúca postupnosť čísel je utvorená podľa istého logického princípu: 0, 3, 8, 15, 24 … Ktoré číslo by malo nasledovať ako ďalšie v poradí?

A) 33
B) 35
C) 37
D) 39

 

Nasledujúca postupnosť znakov je utvorená podľa istého logického princípu: 3-T, 8-O, 15-P, 24-D, 35-T, … Aká skupina znakov v nej nasleduje ako ďalšia v poradí?

A) 48-Š
B) 48-T
C) 49-Š
D) 49-T

3.2. Schopnosť analyzovať a interpretovať numerické dáta prezentované vo forme tabuľky
Všeobecná schéma tohto typu otázok je spravidla takáto: žiakom je prezentovaná istá tabuľka s numerickými údajmi a nasledujú otázky na tieto dáta. Spravidla má žiak určiť, ktoré z uvedených tvrdení vyplýva resp. nevyplýva z údajov v tabuľke.

Príklad otázky testujúcej schopnosť analyzovať dáta v tabuľke:

V tabuľke sú údaje o tom, ako sa v jednotlivých krajoch vyvíjala nezamestnanosť. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je na základe údajov z tabuľky nepravdivé?

Kraj

marec
2005
marec
2007
Bratislavský 3,2 % 2,2 %
Trnavský 8,9 % 5,3 %
Trenčiansky 8,0 % 5,1 %
Nitriansky 14,1 % 8,9 %
Banskobystrický 19,8 % 15,8 %
Žilinský 11,0 % 6,6 %
Prešovský 18,0 % 13,3 %
Košický 19,5 % 15,0 %

A) V marci 2005 bolo v niektorých krajoch nezamestnaných takmer 20 % obyvateľov.
B) V niekoľkých krajoch klesla nezamestnanosť za dva roky o viac ako 4 %.
C) Košický kraj bol v znižovaní nezamestnanosti úspešnejší ako Prešovský kraj.
D) Vo väčšine krajov bola v marci 2007 nezamestnanosť nižšia ako 10 %.

3.3. Schopnosť analyzovať a interpretovať dáta prezentované vo forme grafu
Tento typ otázok má zväčša podobnú štruktúru ako otázky zamerané na tabuľky: žiakom je prezentovaný nejaký graf a nasledujú otázky na dáta obsiahnuté v tomto grafe. (Z technických dôvodov tu neuvádzam ukážku takejto úlohy – nepodarilo sa mi do textu vložiť obrázok grafu).

 

Nuž a celkom na záver ešte sľúbené správne odpovede na otázky z 2. a 3. časti seriálu:

Správne odpovede k otázkam z 2. časti:
01-B, 02-D, 03-C, 04-A, 05-B, 06-C, 07-B, 08-C, 09-A, 10-C

Správne odpovede k otázkam z 3. časti:
01-A, 02-D, 03-D, 04-B, 05-C, 06-B, 07-D, 08-B, 09-C, 10-A

(november 2008)

Leave a Reply