Skip to content
 

Pripomienky k testom použitým v Testovaní 9 (2008)

Pár slov na úvod
Testovanie 9 (predtým Monitor 9) je spolu s externou časťou maturitnej skúšky jedným z najdôležitejších projektov zameraných na meranie úrovne vedomostí žiakov v našom školstve. Základné a stredné školy mu pripisujú pomerne veľký význam, sledujú ho médiá a daňových poplatníkov stojí veľa peňazí. Aj preto by naň mali byť kladené tie najvyššie nároky z hľadiska odbornosti a profesionality.

Mnohí učitelia vnímajú testy z Testovania 9 ako isté vzory správnych školských testov. Práve tento aspekt je jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý sa chceme k celoštátnym testom pre deviatakov vyjadriť. Ako dlhoroční profesionáli v oblasti testovania, ktorí za 14 rokov vytvorili stovky testov a otestovali nimi viac ako milión žiakov, cítime povinnosť poukázať na odborné nedostatky, ktoré v testoch pre deviatakov nachádzame. O to viac, že situácia sa opakuje každý rok.

Kritizovať prácu niekoho iného je vždy nevďačná úloha. Mnohí odborníci sa tomu pragmaticky vyhýbajú, pretože si nechcú narobiť nepriateľov. Ak sa niekto odváži verejne prezentovať kritiku, ihneď sú mu podsúvané rôzne „nekalé“ motivácie. Za akoukoľvek kritikou sa automaticky hľadá osobná pomsta alebo snaha o získanie nejakého prospechu. Keď sme vlani verejne spochybňovali postup ŠPÚ a MŠ SR po predčasnom úniku testov Monitora 9, boli sme obvinení z toho, že sú za tým naše obchodné záujmy. Vraj chceme „očierniť“ ŠPÚ, aby sme mohli prebrať jeho štátne zákazky (napríklad aj realizáciu Monitora 9). Boli to nezmysly a aj na tomto mieste ich opätovne chceme dementovať. O participáciu na Testovaní 9 ani na maturitných testoch sa skutočne neusilujeme. K vypracovaniu tohto stanoviska k Testovaniu 9 – 2008 nás vedie iba snaha, aby dôležité testy, ktoré sú používané v našich školách, boli na vysokej profesionálnej úrovni. Sami sa o to snažíme už veľa rokov.

Všeobecné pripomienky k testu z matematiky

Dokedy budeme naháňať dvoch zajacov?
Ako sme už rozoberali na inom mieste , celková koncepcia Testovania 9 zostáva naďalej nejasná a vnútorne protirečivá. V teórii školských meraní sa striktne rozlišujú jednotlivé typy testov podľa účelu, na ktorý majú byť použité. Je to dôležité, pretože účel výrazne ovplyvňuje formu testu. Problémom Testovania 9 je, že má ambíciu spĺňať dva celkom nesúmerateľné ciele. Na jednej strane má byť sumatívnym testom, teda bilancujúcim pohľadom dozadu na deväť rokov základného vzdelávania. Na druhej strane má byť prijímacím testom, teda predikujúcim pohľadom dopredu na stredoškolské štúdium, ktorý má efektívne diferencovať uchádzačov podľa ich študijných predpokladov. A tu je vážny problém: v prvom prípade je potrebné merať absolútny výkon, v druhom relatívny výkon. V prvom prípade je v poriadku, ak je test svojou obťažnosťou prispôsobený celej (alebo takmer celej) populácii, v druhom prípade je, naopak, nevyhnutné, aby jeho obťažnosť čo najpresnejšie zodpovedala úrovni tých žiakov, medzi ktorými má efektívne diferencovať (a to je iba časť populácie, ktorá sa bude hlásiť na SŠ s prebytkom uchádzačov). V prvom prípade je dôležité, aby test pokrýval čo najviac prebraných tematických celkov, v druhom musí byť pri zostavovaní testu hlavnou prioritou diskriminačná schopnosť jednotlivých položiek. A takto by sme mohli pokračovať. Snaha skĺbiť uvedené dva diametrálne odlišné účely do jedného testu môže skončiť (a každoročne aj skončí) jediným spôsobom: výsledkom je zlý monitorovací test, ktorý je súčasne zlým prijímacím testom.

Aj v tohtoročnom teste z matematiky boli viaceré úlohy, ktoré sú z pohľadu deviatakov, osobitne budúcich gymnazistov, triviálne (napr. 7, 9, 13 v I. časti testu alebo 1 v II. časti), a rozhodne nepatria do testu, podľa ktorého sa má prijímať na stredné školy. Za ich zaradením cítiť obavu autorov, aby test nebol vo výsledku príliš ťažký (pre celú populáciu). Tu však treba voliť iný prístup: aj ľahké úlohy (rozumej úlohy s vysokou mierou úspešnosti) musia byť koncipované tak, aby boli pre testovaných žiakov obsahovo relevantné.

Kedy nám konečne PISA otvorí oči?
Vyučovanie matematiky prebieha v našich školách v duchu silného akademizmu a teoretizmu. Dôraz je kladený najmä na teoretickú, systematickú výstavbu učiva, na pojmy, odbornú terminológiu, symboliku, na formálnu manipuláciu so symbolmi (úpravy výrazov), vzorce a typické školské (umelé a od života odtrhnuté) úlohy, ktoré sa už celé desaťročia bezducho odpisujú z jednej zbierky úloh do druhej. Ako bývalý člen medziná-rodného tímu pripravujúceho matematické testy PISA som dúfal, že tento projekt otvorí našim pedagógom (a najmä autorom osnov, učebníc a testov) oči a ukáže im, že moderný svet učí matematiku celkom inak, a treba povedať, že omnoho zmysluplnejšie. Samotné MŠ SR v jednej zo správ o príprave Testovania 9 – 2008 uvádzalo, že „deviataci by mali (v II. časti testu) riešiť úlohy z matematiky, ktoré budú zamerané na matematické myslenie a argumentáciu. Bude sa sledovať a vyhodnocovať ich schopnosť tieto vedomosti a zručnosti aplikovať v skutočných životných situáciách prostredníctvom problémových úloh…“. Žiaľ, k inšpirácii autorov Testovania 9 zatiaľ nedošlo. Prvá časť testu z matematiky zostala rovnako akademická a odtrhnutá od života ako v minulosti. Natíska sa otázka: prečo musel mať test vôbec dve časti? Prečo nemohol celý pozostávať zo zmysluplných úloh zameraných na porozumenie učiva, na myslenie, na praktickú aplikáciu učiva v reálnych a zmysluplných životných situáciách? Vari v „našej“ matematike tieto ciele nechceme sledovať? Test pozostávajúci z dvoch nesúrodých častí, ostro kontrastujúcich svojím pojatím, opäť vypuklo poukázal na pretrvávajúcu zastaranosť nášho spôsobu vyučovania (a testovania) matematiky. Je to podobné, ako by sme si pod vplyvom článku o zdravej výžive dali po mastnom rezni s hranolčekmi ešte misku zeleninového šalátu.

Matematika je o presnom vyjadrovaní
Matematika je predmetom, ktorý v rámci školského kurikula plní (či mal by plniť) okrem informatívnej funkcie aj viaceré dôležité formatívne funkcie. Jednou z významných úloh matematiky je aj rozvíjať schopnosť žiakov vyjadrovať sa jasne, presne, jednoznačne, a pritom stručne. Sú to schopnosti, ktoré by mal mať rozvinuté každý právnik, manažér i vedec bez ohľadu na odbor. Každý matematický test by preto mal byť stelesnením tejto významnej funkcie matematiky. Mal by byť formulovaný jasne, jednoznačne a presne. A kým si v našom školstve budeme (prehnane) zakladať na odbornej terminológii a symbolike, tak aj tá by mala byť v teste používaná správne. Test z matematiky mal však práve v tomto smere viaceré zásadné nedostatky. Mnohé úlohy boli formulované nepresne, nejednoznačne, štylisticky neobratne a v niektorých prípadoch dokonca celkom chybne. Matematická symbolika a terminológia bola vo viacerých prípadoch použitá nesprávne. Rovnako ako v minulých rokoch v teste neboli rešpektované ani základné typografické pravidlá pre sadzbu matematického textu (hoci napr. MS Word bez problémov umožňuje ich aplikáciu).

Ďalej v texte nasledovalo množstvo konkrétnych pripomienok ku jednotlivým úlohám v použitom teste z matematiky. Kompletný text (aj s pripomienkami) si môžete stiahnuť vo formáte PDF.

Vladimír Burjan
(marec 2008)

Leave a Reply