Skip to content
 

O testoch, kurzoch a súťažiach

Rozhovor pre časopis Pán Učiteľ. Vyšlo v septembri 2006. Autorky textu: Renata Majková a Viera Dršková.

Radi by sme našim čitateľom predstavili spoločnosť EXAM testing a jej aktivity. Mohli by ste na úvod stručne opísať, čo je ťažiskom vašej práce?

Spektrum našich činností je dnes už pomerne široké. Historicky prvou aktivitou EXAM-u boli kurzy prípravy na prijímacie skúšky, ktoré organizujeme od roku 1994. Na viac ako 1 000 školách nás poznajú vďaka veľmi populárnym súťažiam MAKS a Matematický klokan, do ktorých sa každoročne zapájajú desaťtisíce žiakov. Mnohí učitelia matematiky a slovenského jazyka a literatúry používajú naše publikácie. Hlavnou odbornou doménou našej firmy sú však školské testy a všetko, čo s nimi súvisí. Spoločným menovateľom všetkých našich aktivít je snaha prispievať k postupnému zvyšovaniu kvality nášho školstva, najmä základného a stredného.

V čom spočíva vaša príprava žiakov na prijímacie skúšky?
Ponúkame kurzy pre deviatakov, ktorí sa hlásia na stredné školy a tiež pre štvrtákov, ktorí idú na osemročné gymnáziá. Niekedy sa stretávame s predstavou, že ťažiskom takýchto kurzov sú rôzne „finty“, ako úspešne písať testy. To, samozrejme, nie je pravda. Kto chce uspieť na skúškach, musí predovšetkým dobre ovládať testované učivo. To je omnoho dôležitejšie ako akékoľvek „múdre“ rady. Naším hlavným cieľom preto je, aby žiaci skutočne porozumeli učivu, aby ich vedomosti neboli iba formálne, povrchné. Máme skúsených lektorov a kvalitný vzdelávací program. Nejde však o doučovanie v klasickom zmysle, výstižnejšie je asi prirovnanie k jazykovým školám. V našich kurzoch bežne nájdete aj vynikajúcich žiakov – jednotkárov, ktorí sa hlásia na prestížne školy a chcú mať čo najväčšiu šancu na prijatie. Aj väčšina štvrtákov, ktorí sa u nás pripravujú na osemročné gymnáziá, sú výborní žiaci. Kurzy organizujeme trinásty školský rok a podľa množstva pozitívnych reakcií možno súdiť, že úspešne. Z mnohých rodín sme postupne pripravili už niekoľko súrodencov. Napriek tomu zaznamenávame istý pokles záujmu. Dôvodov je niekoľko: klesá počet žiakov v populačných ročníkoch, narastá počet voľných miest na stredných školách, znižuje sa tlak na prijímacích skúškach. Mnohé stredné školy dokonca prestávajú organizovať vlastné prijímačky a zohľadňujú výsledky MONITOR-a 9.

Na tom, že súkromná firma ponúka vzdelávacie kurzy, nie je nič zvláštne. Ale ešte sme sa nestretli s tým, aby súkromná inštitúcia organizovala také veľké žiacke súťaže, akými sú MAKS a Klokan. Čo vás k tomu priviedlo?
Viacerí sme bývalí učitelia matematiky, takže dobre poznáme problematiku tradičných žiackych matematických súťaží (olympiáda, Pytagoriáda, korešpondenčné semináre…). Niektorí sme sa na ich organizácii dlhé roky aktívne podieľali. Matematická olympiáda aj mnohé korešpondenčné semináre sú určené iba veľmi úzkej skupine žiakov s vyhraneným záujmom o matematiku. Ostatných žiakov svojimi abstraktnými, teoretickými úlohami nezaujmú, a ak by aj zaujali, budú tie úlohy nad ich sily. Sme presvedčení, že trénovať si myslenie, logiku, argumentáciu, dedukciu, abstrakciu, zovšeobecňovanie, hľadanie zákonitostí či súvislostí je užitočné pre veľkú časť populácie, nielen pre tzv. matematické talenty. A tak sme sa v roku 1995 rozhodli vytvoriť súťaž, ktorá by bavila čo najviac detí a pritom „nenápadne“ rozvíjala ich myslenie. Svojou formou je MAKS v podstate korešpondenčným seminárom – žiaci dostávajú série úloh, ktoré majú do istého termínu vyriešiť, zašlú nám svoje riešenia, resp. výsledky, my ich ohodnotíme a s ďalšími zadaniami im posielame podrobné výsledkové listiny, vzorové riešenia atď. Od ostatných seminárov sa však MAKS odlišuje charakterom úloh (sú podstatne ľahšie a zábavnejšie), tým, že nám žiaci nemusia písať celé postupy riešenia, ale iba výsledky, aj tým, že môžu súťažiť aj dvojice. A napokon je tu ešte jeden rozdiel: súťaž je financovaná výhradne z účastníckych poplatkov, ktoré platí buď škola, alebo samotní žiaci. To je pre nás zároveň veľká výzva: žiak je ochotný riešiť dobrovoľnú súťaž, za ktorú si navyše musí zaplatiť, iba v prípade, že ho to naozaj baví, že sa mu súťaž páči. Z tohto pohľadu je našich viac ako 20 000 riešiteľov nepochybne veľkým úspechom. Súťaž sa postupne rozrastala a dnes sa už do nej môžu zapojiť žiaci od 4. ročníka základnej školy až po maturantov. Osobitne ma teší, že máme mnoho riešiteľov aj na stredných odborných učilištiach.

Vaša druhá súťaž má na slovenské pomery dosť nezvyčajný názov. Prečo Matematický klokan?
Názov sme nevymysleli my. Ide o medzinárodnú súťaž, ktorá vznikla v roku 1991 vo Francúzsku. Jej autori boli inšpirovaní podobnou súťažou v Austrálii, a tak ju nazvali Matematický klokan, aby vyjadrili svojim austrálskym priateľom vďaku za ten dobrý nápad. U nás sa Klokan prvýkrát uskutočnil v roku 1997, naša firma prevzala jeho organizáciu od roku 1999. Vlani riešilo úlohy Klokana viac ako 3,5 milióna žiakov v 35 krajinách na celom svete. Sme radi, že takmer 90 000 riešiteľov bolo zo Slovenska a dúfame, že v tomto školskom roku ich bude ešte viac. Žiakov je na školách dosť – môžu sa zapojiť všetci od 2. ročníka základnej školy až po maturantov.

Spomínali ste, že firma EXAM sa zameriava najmä na školské testy. Nie sú potom aktivity ako Matematický klokan príliš mimo vášho hlavného smerovania?
Ani nie. Osobitne Matematický klokan do nášho zamerania veľmi dobre zapadá, pretože má podobu testu (len otázky sú omnoho zábavnejšie a zaujímavejšie ako v typických školských testoch). Z pohľadu našich činností ide viac-menej o klasický „testovací projekt“. Testy treba vytvoriť (v tomto prípade preložiť a prispôsobiť našim podmienkam), graficky upraviť, vytlačiť, nabaliť, vyexpedovať na tisíc škôl, následne odpoveďové hárky strojovo spracovať, zostaviť výsledky a poslať školám vyhodnotenie, všetkým účastníkom diplomy a najúspešnejším ešte aj vecné ceny.

Organizácia takej veľkej súťaže určite nie je lacnou záležitosťou. Kto to všetko platí?
Aj tu používame rovnaký model ako pri ostatných našich aktivitách: všetky náklady sú hradené z účastníckeho poplatku. Mimochodom, na takomto princípe funguje táto súťaž takmer vo všetkých krajinách. Uvedomujeme si, že je to istý hendikep voči iným žiackym súťažiam, ktoré sú zadarmo, prichádzame pre to o istú skupinu riešiteľov. Na druhej strane MAKS aj Klokan sú finančne pomerne náročné akcie a štát by nám na ne nikdy nedal toľko peňazí, koľko potrebujeme. A nielen to: byť závislý od štátneho príspevku znamená večnú neistotu, či peniaze budú aj na budúci rok, v akej výške, kedy budú k dispozícii atď. Ja si jednoducho nedovolím ponúknuť 1 000 školám a 100 000 žiakom veľkú súťaž, o ktorej neviem garantovať, že bude aj na budúci rok. Financovanie prostredníctvom účastníckych poplatkov nám poskytuje potrebnú istotu a stabilitu. Vieme, že peniaze na súťaž určite budú. Samozrejme iba vtedy, ak o ňu bude záujem zo strany žiakov a učiteľov.

Je možné na základe testov z Klokana porovnať úspešnosť našich žiakov so zahraničnými?
Hoci ide o medzinárodnú súťaž, v Klokanovi sa žiadne porovnania medzi jednotlivými krajinami nerobia. Je to zámer zakladateľov súťaže. Nechcú, aby sa z toho stala nejaká prestížna súťaž medzi štátmi. Obávajú sa, že na niektorých školách by potom boli slabší žiaci odrádzaní od účasti a súťažili by iba najlepší žiaci, aby škola či krajina „dobre obstála“. A to by bolo v príkrom rozpore s hlavným cieľom súťaže, ktorým je propagácia matematiky medzi čo najširšou skupinou žiakov.

Prejdime teraz k tomu, čo ste v úvode označili za hlavnú doménu vašej firmy. Čo všetko zahŕňa tvorba školských testov?
Niektorí ľudia si myslia, že vytvoriť test je jednoduché: stačí sa zamyslieť a sformulovať zopár otázok z učiva. Pre skúseného učiteľa by to nemal byť žiadny problém. Takáto laická predstava je však ďaleko od pravdy. Tvorba kvalitného školského testu je pomerne zložitý, časovo náročný proces, ktorý bezpodmienečne vyžaduje tímovú prácu. Našou snahou je ponúkať rôzne testovania takpovediac „na kľúč“. Preto okrem tvorby testov musíme byť schopní profesionálne graficky ich upraviť, vytvoriť všetky sprievodné dokumenty (odpoveďové hárky, pokyny pre učiteľov, pre žiakov, pre hodnotiteľov), všetko vytlačiť, bezpečne zabaliť (zapečatiť), distribuovať a následne rýchlo a spoľahlivo vyhodnotiť a spracovať štatistické analýzy podľa požiadaviek objednávateľa. Máme moderné technologické vybavenie, ktoré nám umožňuje vyhodnotiť státisíce testov ročne. Pracovali sme pre MŠ SR, pre Štátny pedagogický ústav, pre viaceré metodické centrá, pre Štátnu školskú inšpekciu, pre desiatky základných a stredných škôl, pre viaceré vysoké školy, pre mnoho inštitúcií v Českej republike, ale napríklad aj pre súkromnú firmu, ktorá si chcela otestovať svojich budúcich zamestnancov.

Existuje veľa typov školských testov. Na aké sa zameriavate?
Sme schopní vytvoriť akýkoľvek školský test. Vzhľadom na požiadavky zákazníkov je však väčšina našich testov tematická. Sú z konkrétneho predmetu a pokrývajú spravidla viacero tematických celkov (napr. učivo jedného alebo niekoľkých ročníkov). Stredným školám dodávame testy na prijímacie skúšky z profilových predmetov – matematiky a slovenského jazyka a literatúry. Na niektorých školách sa konajú talentové skúšky, ktorých obsah nie je vyhláškou striktne vymedzený. Je teda možné zisťovať nielen zvládnutie učiva profilových predmetov, ale napríklad aj všeobecné študijné predpoklady uchádzačov. Niektorým školám sme dodávali testy z cudzích jazykov či testy všeobecných jazykových schopností. Pre viaceré vysoké školy každoročne tvoríme prijímačkové testy z matematiky, fyziky, informatiky, zo slovenského jazyka, z cudzích jazykov, ale aj testy odborného rozhľadu v danej problematike či testy všeobecných vedomostí.

Nevidíte problém v tom, že dodávate stredným školám testy na prijímacie skúšky a súčasne organizujete prípravné kurzy pre žiakov?
Určite nie, pretože prípravné kurzy organizujeme iba v Bratislave a prijímacie testy dodávame iba školám mimo Bratislavy. Nemôže sa teda stať, že by žiak, ktorý navštevoval naše kurzy, písal test, ktorý sme my vytvorili. Sami sme sa pred mnohými rokmi rozhodli tieto naše aktivity takto striktne teritoriálne oddeliť, aby nikto nemal podobný problém, na ktorý ste narážali.

Spomenuli ste testy všeobecných študijných predpokladov a testy jazykových schopností. V zahraničí sú pomerne rozšírené. S akým ohlasom sa stretli u nás?
V prvom prípade ide o typ testu, ktorý sa zámerne snaží vyhnúť akémukoľvek konkrétnemu učivu. Testujeme ním isté všeobecné schopnosti, ktoré by mal mať uchádzač, ak chce úspešne študovať na strednej alebo vysokej škole. Zisťujeme napríklad slovnú zásobu, schopnosť čítať s porozumením, schopnosť analyzovať text, narábať s abstraktnými pojmami, s dátami, logické myslenie, kombinačné myslenie atď. Existuje celá škála schopností, ktoré, ak sú rozvinuté, znamenajú lepšie predpoklady pre úspešné zvládnutie stredoškolského či vysokoškolského štúdia. Aby som bol presný, „akademicky orientovaného“ štúdia. A štúdium na našich školách skutočne je akademicky orientované, dokonca až príliš. Takéto typy testov sa v zahraničí (najmä v anglofónnej oblasti) používajú už celé desaťročia. Príkladom môže byť americký test SAT, ktorý každoročne absolvujú milióny študentov na celom svete. Bolo preukázané, že tieto testy majú veľmi dobrú schopnosť „predpovedať“ akademickú úspešnosť študentov. Sú spoľahlivejšie ako mnohé iné ukazovatele. Druhý spomenutý typ testu diagnostikuje všeobecné jazykové schopnosti. Vznikol na objednávku niektorých bilingválnych gymnázií, ktoré zámerne nechcú v rámci prijímacej skúšky testovať ovládanie jazyka, v ktorom bude neskôr prebiehať výučba. Prijatí žiaci totiž majú celý školský rok na to, aby sa jazyk dokonale naučili. Nie je preto až také podstatné, ako ho ovládajú v deň prijímacích skúšok. Pre školu je však dôležité, aby boli prijatí takí uchádzači, ktorí majú dobré predpoklady ľahko a rýchlo sa nový jazyk naučiť. Táto požiadavka viedla k vytvoreniu špecifického typu testu. Neobsahuje otázky priamo z cudzieho jazyka, no napriek tomu sa snaží „predpovedať“, ktorí žiaci sa cudzí jazyk budú učiť ľahko a ktorí by s tým mohli mať problémy. Po niekoľkoročných skúsenostiach môžem s pokojným svedomím tento typ testu odporučiť všetkým bilingválnym školám.

Je všeobecne známe, že na stredných školách je dnes štvrtina voľných miest. Prioritný záujem je o gymnáziá a obchodné akadémie, menší o odborné školy a učilištia. Je možné na základe vašich testov nejako zovšeobecniť, ako sa v čase menia nároky škôl? Zvyšujú sa, aby školy získali iba najlepších uchádzačov, alebo sa znižujú, aby vôbec nejakých uchádzačov získali?
Ak hovoríme o stredných školách, ktoré si objednávajú testy u nás, tak sme to my, kto určuje úroveň testov. Škola iba naznačí, či chce ťažší alebo ľahší test. Vychádzame pritom zo skúseností z predošlých rokov a obťažnosť testov prispôsobujeme aj tomu, koľko uchádzačov sa na školu hlási a koľko má škola voľných miest. Keďže prijímačkové testy dodávame školám nepretržite už trinásť rokov, vieme dobre posúdiť (a dátami doložiť), ako sa vyvíja ich obťažnosť. Odpoveď je jednoznačná: z roka na rok klesá. Z našej strany však ide o vynútený krok – je to reakcia na skutočnosť, že úroveň vedomostí uchádzačov je z roka na rok nižšia. Ak chceme dlhodobo udržiavať výsledky testov (priemernú úspešnosť) zhruba na rovnakej úrovni, nezostáva nám iné, než klásť čoraz jednoduchšie otázky. Prijímacie testy, ktoré sme použili pred desiatimi rokmi, by pre dnešných deviatakov boli beznádejne ťažké a prakticky nepoužiteľné. To isté platí o testoch pre maturantov. Chcem však podotknúť, že toto samo osebe netreba vnímať ako nejakú tragédiu. Hoci som sám matematik, nedomnievam sa, že by každý deviatak či maturant mal z matematiky toho vedieť tak veľa, koľko sa vyžadovalo pred desiatimi rokmi. Pokiaľ by pokles úrovne v matematike bol spôsobený tým, že matematika na školách čiastočne uvoľnila miesto iným aktivitám, ktoré sú tiež zmysluplné a pre žiakov užitočné a dôležité, rešpektoval by som to. Je však otázkou, či je to skutočne tak.

Myslíte si, že pokles je spôsobený tým, že zo škôl odišlo veľa dobrých učiteľov?
To je zložitá otázka, príčin vidím viac. Iste to súvisí aj s učiteľmi. Pedagogický zbor dnes a pred 15 rokmi nie je, žiaľ, ten istý. Veľa kvalitných ľudí zo školstva odišlo a prichádzajúci čerství absolventi sa dlho nezdržia – rýchlo odchádzajú „za lepším“. Viaceré štúdie a prieskumy učiteľského stavu na Slovensku jasne poukazujú na to, že zbory nie sú vekovo optimálne, pretrváva (či dokonca sa prehlbuje) feminizácia, učí veľa dôchodcov a nekvalifikovaných ľudí. Mnohí učitelia sú apatickí, rezignovaní. Sú právom znechutení nielen slabým finančným ohodnotením, ale aj celkovým nezáujmom verejnosti a politikov o problémy školstva. Školy už dlhé roky bojujú s akútnym nedostatkom peňazí, s nadmernou byrokraciou, pretrváva direktívne riadenie a časté nekoncepčné zmeny. Druhým faktorom sú samotní žiaci. Aj tí sú celkom iní ako pred 15 rokmi. Majú dnes neporovnateľne viac možností, ako sa sebarealizovať, ako tráviť voľný čas. Škola pre nich už nie ja až taká dôležitá, venujú jej menej času, majú z nej menší strach ako v minulosti. To samozrejme nie je zlé, nechceme predsa, aby sa žiaci učili iba zo strachu! Žiakom však často chýba dostatočná motivácia učiť sa, pretože učitelia im nevedia rozumne zdôvodniť, načo sa isté veci majú učiť. V prípade mnohých tematických celkov sa to ani nedá, pretože sú (podľa môjho názoru) pre žiakov skutočne zbytočné. Mnohí študenti majú pomerne jasné predstavy o živote a pokiaľ sa im veci nevysvetlia a nezdôvodnia, ťažko ich prijímajú. To sa potom môže odraziť aj vo výsledkoch testov. Možno to bude znieť kacírsky, ale niekedy by sme si mali položiť otázku, či slabé výsledky žiakov v testoch nie sú spôsobené aj tým, že ich učíme (a skúšame) nesprávne veci.

Pokračovanie rozhovoru:
O testovaní vedomostí žiakov, maturitnej skúške a projekte KOMPARO

Leave a Reply