Skip to content
 

Slovenský učiteľ – apatický a znechutený

Článok v týždenníku TREND. Vyšiel v marci 2010, autor textu: Pavel Sibyla, foto: Maňo Strauch

Neexistencia konkurencie je v dnešnej dobe luxus, ktorému by sa potešil nejeden podnikateľ. V prípade firmy Exam to však celkom neplatí. Dôvod? Klientmi bratislavskej firmy, ktorá sa  zaoberá testovaním žiakov a organizáciou vedomostných súťaží, sú základné a stredné školy. A v tých nikdy nebolo peňazí na rozdávanie. Okrem nich podľa majiteľa firmy Vladimíra Burjana  chýba na školách aj motivácia. „Riaditelia škôl aj učitelia sú už apatickí. Vidím, že sú v koncoch,“ tvrdí V. Burjan.

Aj bez štátnych zákaziek
Firma vznikla v roku 1994, jej zakladateľ V. Burjan sa rovnakej činnosti venoval aj na Výskumnom ústave pedagogickom. Prechod do súkromnej sféry však bola pre neho úplne nová situácia. Zistil, akú reálnu hodnotu má jeho práca a ak sa chcel uživiť, musel priniesť niečo nové.

Prvý väčší úspech prišiel s ponukou prípravných kurzov na prijímacie konanie na stredné a vysoké školy. Popritom firma začala organizovať vedomostné súťaže, v ktorých žiaci za účasť platia štartovné. Šestnásťročná tradícia a desaťtisíce účastníkov naznačujú, že si v Exame robia svoju prácu dobre.

Jedinú a zatiaľ poslednú väčšiu zákazku so štátom firma získala po vyhratej verejnej súťaži v roku 1998. Úloha bola pripraviť systém pre celoštátne maturitné skúšky. Spolupráca so Štátnym pedagogickým ústavom skončila po piatich rokoch, keď sa mal systém spustiť naostro. „Minister vtedy povedal, že takéto niečo nemôže zabezpečovať súkromná firma a do veľkej miery som tomuto názoru rozumel,“ hovorí V. Burjan. No podľa neho by práve súkromný subjekt dokázal podobný projekt zrealizovať lepšie. „Na rozdiel od štátneho úradníka nesiem za svoju firmu zodpovednosť, za zamestnancov firmy a tým aj za ich rodiny. Nemôžem si dovoliť chyby, únik informácií,“ myslí si V. Burjan. No aj bez zákaziek od štátu sa ročný obrat firmy s desiatimi zamestnancami pohybuje na úrovni 600-tisíc eur. Na podnikanie v školstve to nie je málo. Najmä ak tam kríza dorazila ešte pred hospodárskou krízou. 

Novinami k diskusii
Projekt Komparo vymysleli v Exame pre školy, ktoré majú záujem periodicky monitorovať kvalitu svojich žiakov v kľúčových momentoch: pri vstupe na školu, počas štúdia a pred odchodom na inú školu. Cena za tento produkt nie je vysoká, necelých päť eur na žiaka, no mnohým riaditeľom škôl a učiteľom podľa V. Burjana chýba predovšetkým motivácia, aby sledovali kvalitu svojej práce.

„Ja ich do istej miery aj chápem. Vidím, že sú unavení, znechutení pomermi v školstve, preťažení nezmyselnou byrokraciou,“ tvrdí V. Burjan. Školy preto často žiadajú rodičov, aby sa na testovanie vyskladali. No paradoxne, v čase pred krízou, keď sa slovenskej ekonomike aj rodinám darilo, neprejavilo sa to na ich ochote investovať do testovania či účasti svojej ratolesti na vedomostnej súťaži. „Ochota škôl platiť za podobné produkty sa za posledné roky znížila,“ hovorí majiteľ Examu. Príčinu vidí aj v rodičoch, z ktorých len menšej časti záleží Na tom, ako sa na škole ich dieťaťa vyučuje.

Odpoveďou na situáciu v slovenskom školstva je Dobrá škola. Noviny pre učiteľov, ktoré Exam začal vydávať v tomto školskom roku. Podľa V. Burjana má byť Dobrá škola priestorom, kde budú pedagógovia otvorene diskutovať. O tom, čo ich trápi a ako robiť svoju prácu lepšie. „Trochu zápasíme s tým, že medzi učiteľmi je veľká obava verejne povedať svoj názor. Aj na nepolitické, odborné témy,“ opisuje realitu vydávania nezávislých novín ich šéfredaktor.

Na tvorbe novín sa podieľajú viacerí zamestnanci firmy, vlastné príspevky zasielajú už aj učitelia. V tomto školskom roku vyjde sedem čísel, v budúcom by sa mali noviny pretransfmorovať na mesačník. Vydávanie novín v náklade 15-tisíc kusov, ktoré Exam doteraz bezplatne rozposielal na dvetisíc škôl, by firma dlhodobo neutiahla. Časť nákladov na jedno číslo, približne dvetisíc eur, by po novom malo vykryť predplatné a inzercia. Vzhľadom k pozitívnym reakciám na už vydané čísla vidí majiteľ firmy budúcnosť vydavateľského projektu optimisticky.

Robiť, na čom záleží
Ako už bolo spomenuté v úvode, testovaniu žiakov a usporadúvaniu vedomostných súťaží sa nevenuje žiadna iná firma na Slovensku. Hlavnou príčinou je slabý dopyt, čo možno vidieť aj u vysokých škôl. Hoci v ich prípade by to nemusela byť otázka financií, keďže na poplatkoch za prijímacie skúšky zinkasujú každoročne nemalé sumy. No záujem o sofistikovanejšie formy „výberového sita“ je takmer nulový a s pár školami spolupracuje Exam podľa slov jeho majiteľa už len zo zotrvačnosti.

Priestor na rast vidí V. Burjan v prijímacích konaniach na osemročné gymnáziá, na ktorých po novom bude môcť študovať len päť percent žiakov príslušného ročníka. „Stále verím, že príde obdobie, keď sa aj v školstve vytvorí konkurenčné prostredie a rodičia budú porovnávať kvalitu škôl,“ hovorí V. Burjan. Naráža tým na už spomenutý projekt Komparo. V rámci neho sa v novembri minulého roku do porovnávacieho testovania žiakov v slovenskom jazyku a matematike zapojilo 786 základných škôl. Ochote škôl zapojiť sa do takéhoto porovnávacieho testovania určite pomáha aj fakt, že školy sú vo výsledkovej listine uvedené iba pod číselným kódom, ktoré „konkurenčné“ školy nepoznajú. Tým sa eliminujú reakcie známe z hodnotenie vysokých škôl agentúrou ARRA, keď obvyklou reakciou najslabších škôl je spochybnenie celého hodnotenia.

Hoci služby malej bratislavskej firmy by mohli byť zaujímavé aj pre komerčné subjekty, akými sú banky a poisťovne, či pre školy v zahraničí, Exam zatiaľ žiadnu veľkú expanziu do týchto vôd neplánuje. „Nešiel som do podnikania so zámerom, že sa budem venovať tomu, v čom sa dá najlepšie zarobiť. Mne záleží na kvalite našich škôl, nie tých v Portugalsku,“ tvrdí V. Burjan.

Leave a Reply