Skip to content
 

Kužeľosečky počkajú, teraz treba so žiakmi hovoriť o Wikileaks

Vo svojich prednáškach som opakovane nabádal učiteľov, aby sa vždy nedržali vopred naplánovaného kurikula, ale flexibilne reagovali na dianie vo svete. Mnohé aktuálne udalosti sú vhodnejším „didaktickým materiálom” ako rôzne umelé príklady v učebniciach. A majú aj ďalšie výhody: žiaci (aj ich rodičia) sa o ne zaujímajú, ľahko sa k nim nájde v médiách a na internete množstvo materiálov a žiaci ich vnímajú ako niečo zmysluplné, zo života.

Aktuálna kauza okolo Juliana Assanga a serveru Wikileaks poskytuje priam ideálny materiál hneď pre viacero tematických okruhov:

1. Predovšetkým sú to otázky etické. Je správne zverejňovať niečo, čo malo byť utajené, ak sme sa k tomu nedostali legálne? Je to oprávnené vtedy, ak tým bojujeme proti nejakému zlu? Kto je oprávnený to posúdiť? Majú iné firmy (poskytovatelia internetu, banky) právo obmedzovať svoje služby voči serveru Wikileaks?

2. Na občianske náuke môžeme diskutovať o dôležitosti a princípoch nezávislej justície. Prečo sa Julian Assange bojí vydania do Švédska? Je švédska justícia nezávislá (od záujmov USA)? A je taká britská justícia? So staršími žiakmi môžeme rozobrať aj švédsku právnu definíciu znásilnenia, na základe ktorej je Assange stíhaný.

3. Pre informatiku je toto téma ako stvorená: ide v nej predsa o zabezpečenie a utajenie informácií (je to dnes ešte vôbec možné?), ide o anonymitu na webe (je možné ju garantovať informátorom Wikileaks?), ide o 100 000 zašifrovaných správ, ktoré Wikileaks rozoslali pre prípad svojho ohrozenia. Ako sa šifruje?

4. Za diskusiu stojí aj úloha médií v dnešnom svete, ich nezávislosť a profesionalita. Informujú americké médiá o kauze Wikileaks objektívne? A čo vlastne znamená informovať „objektívne”?

Na mnohé z načrtnutých tém by tak či tak niekedy prišla reč aj v rámci naplánovaného kurikula. Tak prečo o nich nehovoriť práve teraz?

Vladimír Burjan
(DOBRÁ ŠKOLA, január 2011)

2 Comments

  1. Viliam Búr says:

    “Na mnohé z načrtnutých tém by tak či tak niekedy prišla reč aj v rámci naplánovaného kurikula. Tak prečo o nich nehovoriť práve teraz?”

    Napríklad preto, že učivo na seba nejako logicky nadväzuje. Skôr než vysvetlím šifrovanie, mal by som vysvetliť dvojkovú sústavu. Skôr než vysvetlím anonymitu na webe, mal by som vysvetliť protokoly TCP/IP a HTTP. Kým tieto veci poriadne vysvetlím, prejdú povedzme dve vyučovacie hodiny, čo pri jednej vyučovacej hodine týždenne (a jednom výchovnom koncerte medzitým) znamená mesiac zdržania? Bude Wikileaks rovnako zaujímavé aj o mesiac? Alebo vtedy bude iná čerstvá novinka? Mám potom pokračovať a dotiahnuť scenár Wikileaks do konca, alebo ho mám v polovici prerušiť a vydať sa v ústrety novej novinke?

    Ešte je tu riziko, že žiaci budú chcieť preberať nezávislosť švédskej justície od USA na *každej* vyučovacej hodine. Ale to by sa dalo vyriešiť v zborovni.

  2. Vďaka za pohľad z praxe, kde je vždy všetko zložitejšie a nejasnejšie ako v našich snoch. 🙂

    Ja som to nemyslel tak, že by sa malo celé učivo odvíjať iba od aktuálneho diania, úplne by stačilo, keby sa aktualitám venovalo povedzme 20 % času. A aj to by sa nešlo veľmi do hĺbky. Jednak by na to nebol čas, jednak by to možno ani nebolo až také dôležité. Tu by išlo primárne o iné: 1) aby žiaci aspoň trochu rozumeli tomu, čo sa okolo nich deje a 2) aby videli, že to, čo sa v škole učia s tým svetom vonku súvisí.

    Tiež je jasné, že nie na všetko by sa dalo v škole aktuálne reagovať, pretože na niečo by žiaci ešte nemali potrebné vedomosti. Ale v tých prípadoch by sa zasa to aktuálne dianie mohlo využiť ako vhodná motivácia – teraz vám to ešte neviem vysvetliť, ale o rok tomu už budete celkom rozumieť.

Leave a Reply