Skip to content
 

„Učí nás 13 učiteľov, z nich asi traja k nám majú bližší vzťah“

Prísna učiteľkaSlová z nadpisu zazneli z úst Alexandry Štellmachovej, kapitánky víťazného tímu počas prezentácie na slovenskom finále súťaže Prezentiáda. Témou bol Ideálny učiteľ. Keď o ňom žiaci hovorili, že by sa mal o svojich žiakov zaujímať a mať k nim bližší, priateľský vzťah, trochu smutne skonštatovali, že realita je často odlišná a doložili to svojou vlastnou skúsenosťou.

Aj keď zrejme ide o štatisticky nevýznamný údaj z jednej triedy a jednej školy, považujem ho za veľmi významný a myslím si, že aj vo väčšom meradle by prieskum dopadol obdobne. V mnohých našich školách totiž stále prežíva duch autoritatívnej, hierarchickej, direktívnej inštitúcie, iba o čosi osobnejšej ako pošta či daňový úrad. Takéto málo osobné vnímanie učiteľskej profesie však nie je univerzálne a v mnohých krajinách je škola ponímaná podstatne osobnejšie, priateľskejšie, neformálnejšie. A to nielen v oblasti vzťahov, ale napríklad aj v celkovom vzhľade a zariadení interiérov. Vo Fínsku napríklad v mnohých školách chodia deti bosé.

Z filmov pre pamätníkov máme akú-takú predstavu o prvorepublikovom gymnáziu, v ktorom bola komunikácia medzi učiteľmi a žiakmi veľmi formálna. Musíme si však uvedomiť, že dnes je celkom iná doba. Navyše, mnohé psychologické výskumy správania ľudí ukazujú, že naša schopnosť či presnejšie ochota nechať sa niekým vzdelávať či vychovávať je veľmi ovplyvnená kvalitou nášho vzťahu. (To, že v puberte klesá ochota detí nechať sa vychovávať vlastnými rodičmi, s ktorými majú blízky vzťah, je spôsobené čímsi iným.) David Brooks to vo svojom bestselleri The Social Animal hovorí presne: „Učíme sa najmä od ľudí, ktorých máme radi.“

Učiteľ nesmie fungovať ako „informačný automat“, ktorý si v rozvrhu pozrie, v ktorej triede má ďalšiu hodinu, vojde, odprednáša učivo a presunie sa do ďalšej učebne. Dnes žiaci očakávajú hlbší záujem učiteľa o ich osobu, záujmy či starosti. Chcú s ním nadviazať bližší kontakt, lepšie ho spoznať, komunikovať s ním otvorenejšie.

Ak tieto očakávania žiakov napĺňa iba štvrtina učiteľov (ako priznali stredoškoláci na Prezentiáde), je to dôvod na zamyslenie a na diskusiu o modernom poňatí profesie učiteľa. DOBRÁ ŠKOLA na takéto úvahy rada poskytne priestor.

Vladimír BURJAN

Vyšlo v rubrike Číslo na zamyslenie
v časopise DOBRÁ ŠKOLA v júni 2013

Ďalšie Čísla na zamyslenie

5 Comments

  1. Skúsenosť. says:

    Názor troch študentov z jednej triedy a jednej školy je štatisticky bezvýznamný. Pretože v tej istej škole a v tej istej triede by sa našli iní traja študenti, ktorí sú spokojní s desiatimi z tých trinástich učiteľov. A tak isto by sa v tej istej triede a v tej istej škole našlo veľa študentov spokojných so všetkými alebo väčšinou učiteľov. Každý študent je totiž iný.

    Ja by som si nebol neželal, aby sa boli moji učitelia hlbšie zaujímali o moju osobu, o moje záujmy, problémy, starosti, a už vôbec nie o naše rodinné pomery. Podľa mňa študent z dobre fungujúcej rodiny nepotrebuje, aby mu jeho učiteľ liezol do jeho súkromia.

    Aj ja som bol študentom a nemal som nijaké výhrady voči svojim učiteľom. Našiel som si spôsob, ako s každým učiteľom dobre vychádzať. Veď ani oni neboli stroje, každý bol iný, svojský. Každý z nich mal dobrý a zlý deň, každý mal svoje vlastné starosti. Nič ma do nich nebolo. Mal som však aj spolužiakov a najmä spolužiačky, ktoré mali často problémy s učiteľmi a chodili sa na nich sťažovať riaditeľovi školy. Iným učiteľom sa zasa podlizovali. Boli i rodičia, ktorí sa sťažovali na učiteľov. Prevažne však išlo o lenivých a hlúpych študentov a ich rodičov, z ktorých niektorí sponzorovali školu. Niektoré učiteľky sa takýmto žiakom podlizovali a naopak.
    Moji rodičia nikdy nepovedali na mojich učiteľov zlé slovo. Možno aj preto, že som nikdy nemal v škole problémy a bol som vynikajúcim žiakom s množstvom iných mimoškolských záujmov.

    Jeden školský rok som študoval na high-school v Salt Lake City. V tejto škole sme nemali triedy, ako je to bežné u nás, mal som preto veľa spolužiakov a aj veľa učiteľov. Tí sa nikdy nezaujímali o moje súkromie, o moje starosti a problémy… To mali dokonca zakázané, preto mali od žiakov istý odstup. A bolo to tak dobré. Ak som mal nejaký problém, tak som ho riešil v rodine, v ktorej som bol ubytovaný, s väčšími problémami som sa obracal s Guidance. Iné problémy riešili Nursing, Safety Staff. Mne tento štýl vyučovania vyhovoval.

    Myslím si, že nie je všeobecná neplatí, že dnes žiaci očakávajú hlbší záujem učiteľa o ich osobu, záujmy či starosti, že chcú s ním nadviazať bližší kontakt, lepšie ho spoznať, komunikovať s ním otvorenejšie. To platí o malej skupinke žiakov. Preto je Váš subjektívny záver, nesprávny, škodlivý a dokonca nebezpečný. Nesprávny preto, lebo vychádza z nereprezentatívnej vzorky. Škodlivý preto, lebo zovšeobecňuje. Nebezpečný preto, lebo má tendenciu selektovať učiteľov do škatuliek podľa toho, ako ktorý zapadne do vybratých kritérií. Mojou najlepšou učiteľkou bola totiž múdra, nepekná, odmeraná a náročná učiteľka slovenského jazyka a literatúry, lebo vďaka nej som našiel v literatúre krásu. Podľa tých v článku spomínaných žiakov by patrila medzi tých desiatich, ktorí ich kritériám na kvalitu učiteľa nevyhoveli. Za svojho najhoršieho učiteľa považujem milého, vnucujúceho sa učiteľa chémie a biológie, ktorý si okolo seba vytvoril skupinku žiakov, s ktorými sa veľmi blízko stýkal (aj popíjal s nimi v kabinete) a dával im také známky na vysvedčenie, ktoré si nezaslúžili.Podľa tých v článku spomínaných žiakov by zrejme patril medzi tých troch, ktorí ich kritériám na kvalitu učiteľa vyhoveli.

    Učitelia sú práve takí, akí sú ich žiaci. Každý z nich je individualita, a preto ich nemožno súdiť a hodnotiť podľa akejsi do značnej miery subjektívne šablóny. Žiak dokáže objektívnejšie zhodnotiť svojho učiteľa až po určitom čase, niekedy až po niekoľkých rokoch.

    V kontexte s otázkou aký by mal byť učiteľ by iste bol veľmi zaujímavý názor učiteľov, aký by mal byť žiak. Veľmi zaujímavý by bol v tomto kontexte aj názor učiteľov, aký by mal by rodič žiaka. V každom prípade by boli výsledky tohto skúmania veľmi zaujímavé.

    • Alex says:

      Skúsenosť,
      v prvom rade ďakujem za názor. Vo veľa bodoch sa s Tvojim tvrdením úplne stotožňujem.
      Ale ako členka spomínaného tímu som len chcela svoje tvrdenie objasniť.
      Viem že ako traja ľudia nie sme reprezentatívna vzorka. Ale chceli sme touto myšlienkou poukázať na fakt, že tak ako je osobnosťou každý jeden profesor, a snažíme sa každého jedného akceptovať, my žiaci, tak ako každý človek túžime byť osobnosťou.

      Od každého učiteľa získavame poznatky- to je samozrejmosťou, ale učitelia, pri ktorých sa cítime ako osobnosti, pôsobia na nás tak, že doma otvárame knihy, internet, proste všetky dostupné zdroje aby sme o téme vedeli viac. Veľakrát je to len vďaka týmto učiteľom. Ako fakt uvádzam že z pôvodných 3% žiakov našej triedy sa po zásahu profesorky až skoro 40% rozhodlo z daného predmetu maturovať,takú silu má jej schopnosť motivovať a to je len jeden z príkladov, aj keď znova nejde o štatisticky významný údaj.

      Pod osobným kontaktom sme vôbec nemysleli aby sa s učiteľmi rozoberalo naše súkromie, alebo veci, ktoré si písal. Šlo len o to, aby sme sa na hodine necítili ako keby sme pre učiteľov boli len povinnosťou, dokonca záťažou.

      Približne pred rokom som bola v období, keď som si začala hľadať brigádu a objavila som jeden zavažujúci fakt. Mať vzdelanie je v tejto dobe neskutočne málo. Treba k tomu pridať skúsenosti a našu ambicióznosť a kreativitu. A z vlastnej skúsenosti si dovolím tvrdiť že tieto schopnosti je ľahšie nadobudnúť le

      • Alex says:

        len keď ste k tomu vedení ale toto práve učitelia môžu zlepšiť.

        Neľutujem ani minútu z času, ktorý som v škole strávila. No čas ktorý som strávila na hodinách spomínaných učiteľov mi dal X-násobne viac, lebo ma naučili že jedine JA môžem na sebe pracovať.Nikto iný to nespraví 🙂

        • Skúsenosť. says:

          Ja si myslím, že kľúčovú úlohu v motivácii žiakov a študentov k štúdiu a práce na sebe samom vždy mali, majú a aj majú mať rodičia. A to isté sa týka aj výchovy k zodpovednosti samého za seba.

          • Alex says:

            Úplne súhlasím. Práve pre to sa hovorí učiteľom ‘druhí rodičia’ 🙂

Leave a Reply