Skip to content
 

Všetko, čo by mal učiteľ vedieť o Wikipédii (3.)

V druhej časti seriálu sme už naznačili, že Wikipédia obsahuje omnoho viac než len jednotlivé heslá. V tomto pokračovaní sa dozviete, čo všetko okrem nich ponúka.

Portály (Portals)
Problémom Wikipédie je, že je o všetkom, a teda vlastne o ničom. Pokiaľ nás zaujíma nejaká konkrétna oblasť či téma, môže nám byť jej rozsah na obtiaž, pretože nás môže zdržovať pri hľadaní toho, o čo máme záujem. Práve preto prišli tvorcovia Wikipédie s portálmi – akýmisi vopred pripravenými „podmnožinami” Wikipédie zameranými na konkrétne témy. Odkazy na ne nájdete na hlavnej stránke Wikipédie vpravo hore. Tak napríklad slovenská Wikipédia ponúka portály zamerané na Astronómiu, Biológiu, Históriu, Divadlo, Hudbu, Česko a desiatky ďalších. Každý z týchto portálov je vlastne akoby malou Wikipédiou zameranou na danú tému. Veľmi praktické!

Knihy (Wikipedia books)
Portály obsahujú množstvo informácií, ktoré však môžete využívať iba on-line. Wikipédia preto ponúka aj ďalší užitočný nástroj – Wikipedia books. Sú to vopred pripravené tematické knihy (vo formáte PDF), ktoré vznikli kompiláciou vybraných hesiel z nejakej oblasti. V anglickej Wikipédii je ich k dispozícii viac ako 10 000. Každú z nich si môžete voľne stiahnuť, ak chcete, tak aj vytlačiť a používať. Nájdete ich tu: en.wikipedia.org/wiki/Category:Wikipedia_books. A ak náhodou v bohatej ponuke vopred pripravených kníh nenájdete tú, ktorú by ste potrebovali, nič nie je stratené. Existuje jednoduchá možnosť vytvoriť si svoju vlastnú PDF-knihu obsahujúcu presne tie heslá, o ktoré máte záujem. Ako? Dostaneme sa k tomu v ďalšej časti seriálu.

Zoznamy (Lists)
Ďalšou skvelou (no málo používanou) súčasťou Wikipédie sú zoznamy (lists). Chceli by ste zoznam impresionistických maliarov, najväčších miest sveta či amerických prezidentov? Je veľmi pravdepodobné, že už na vás čaká na adrese en.wikipedia.org/wiki/Portal:
Contents/Lists. Zoznamov sú tu celé tisíce a zdá sa, že fantázia ich autorov je nevyčerpateľná. Zoznam sexuálne aktívnych pápežov náhodou nepotrebujete? Lebo aj ten je k dispozícii…

Glosáre (Glossaries)
Glosáre sú malé výkladové slovníky. Obsahujú základné heslá z istej oblasti a ich stručné vysvetlenia. Ak vás napríklad zaujíma, čo je to archivolta, frontón, balustráda či spandrel, preštudujte si glosár z oblasti klasickej architektúry a budete v tom mať jasno. Nájdete ho (spolu s množstvom ďalších) na adrese en.wikipedia.org/wiki/Portal:Contents/Glossaries.

Časové osi (Timelines)
Teraz niečo pre tých, ktorí chcú mať prehľad o tom, kedy a kde sa čo stalo. Časové osi sú v podstate špeciálne zoznamy, zachytávajúce chronologický sled udalostí istého typu. Nájdete medzi nimi napríklad Chronológiu Francúzskej revolúcie, Shakespearových hier, kolonializmu, počítačových hier, vedeckých objavov atď. Sú ideálnou pomôckou pre učiteľov dejepisu, literatúry, ale aj prírodných vied a ďalších predmetov. Dokonca aj učitelia telesnej výchovy tu nájdu chronológie olympijských hier či rôznych rekordov. A aby sme nezabudli, časové osi sú tu: en.wikipedia.org/wiki/Chronology.

Nahrávky (Spoken Articles)
Ak ste si mysleli, že k bohatstvu Wikipédie sa možno dostať iba čítaním, mýlite sa. Ide to aj počúvaním. Mnohé z článkov (anglickej) Wikipédie sú totiž k dispozícii aj ako zvukové nahrávky. Nájdete ich tu: en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Spoken_articles. V súčasnosti je ich 1225, ale postupne pribúdajú ďalšie. Domnievam sa, že tieto nahrávky môžu byť veľmi užitočné pre učiteľov anglického jazyka, ktorí tu nájdu nielen hotové nahrávky z rôznych tematických oblastí, ale zároveň ich texty, takže žiaci ich môžu sledovať aj v písomnej podobe.

Mocný nástroj pre učiteľov cudzích jazykov
Keď už sme spomenuli učiteľov cudzích jazykov (nielen angličtiny), pristavme sa bližšie pri možnostiach, ktoré im Wikipédia ponúka. V prvom rade sú to, samozrejme, texty na všetky možné témy v rôznych jazykoch. Potrebujete text v španielčine o Poprade? Tu je: es.wikipedia.org/wiki/Poprad. Chceli by ste ho aj v nemčine či v esperante? Nič jednoduchšie: keď čítate ktorýkoľvek článok v ktorejkoľvek Wikipédii, na ľavej lište dolu vidíte zoznam jazykov. Sú to jazyky tých Wikipédií, v ktorých sa nachádza rovnaký článok, ako práve čítate. Ak teda čítame v slovenskej Wikipédii článok „Poprad” a v zozname jazykov je uvedené aj esperanto, kliknutím naň sa presunieme do Wikipédie v esperante na heslo Poprad. Dobré, nie? Ale pozor: ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti, zväčša nejde o preklady toho istého textu, ale o samostatné články od rôznych autorov.

Nuž a lahôdka na záver: ak sú pre vás (resp. pre vašich žiakov) anglické články príliš náročné, skúste v zozname jazykov nájsť Simple English. Paralelne s riadnou anglickou Wikipédiou totiž postupne vzniká aj jej mutácia písaná v jednoduchej angličtine. Tá, samozrejme, zatiaľ nemá ani zďaleka toľko článkov, ale na školské účely už je ich viac ako dosť. Takže s trochou šťastia nájdete požadovaný článok vo verzii pre začiatočníkov aj pokročilých.

Celý seriál:
Všetko, čo by mal učiteľ vedieť o Wikipédii

Vladimír BURJAN

Seriál vychádzal  v časopise DOBRÁ ŠKOLA na jeseň 2012

Leave a Reply