Skip to content
 

Chlapci majú zo SJL priemernú známku 2,69, dievčatá 2,07

Údaje z nadpisu pochádzajú z testovania KOMPARO organizovaného spoločnosťou EXAM testing, na ktorom sa v novembri 2012 zúčastnilo 20 652 deviatakov zo 734 škôl. Ide o známky na koncoročnom vysvedčení v ôsmom ročníku. Uvedený rozdiel je veľmi výrazný a vzhľadom na veľkosť vzorky aj štatisticky významný. A podľa nášho názoru je významný nielen štatisticky, ale predovšetkým pedagogicky. Tí, ktorí by ho chceli interpretovať jednoduchým konštatovaním, že chlapcom proste ide slovenčina horšie ako dievčatám, by mali vedieť, že v iných predmetoch je situácia obdobná. Napríklad z matematiky mali tie isté deviatačky na vysvedčení priemernú známku 2,28, zatiaľ čo ich spolužiaci 2,64. Teda aj matematika ide žiačkam lepšie ako žiakom? Aj fyzika? Aj chémia? Aj dejepis?

Všeobecné povedomie o problematike rodovej rovnosti je u nás stále nízke. Iné krajiny sú na tieto otázky viac citlivé a starostlivo sledujú všetky aspekty života spoločnosti (vzdelávanie nevynímajúc), či sú rodovo vyvážené a či nedochádza k diskriminácii niektorého pohlavia. Uvedené veľké rozdiely v priemerných známkach chlapcov a dievčat by v týchto krajinách boli vnímané ako jasný signál toho, že príslušné vzdelávanie nie je rodovo vyvážené a že v danom prípade znevýhodňuje chlapcov. Príčin môže byť viacero. Rodovo nevyvážený môže byť samotný obsah vzdelávania, ktorý je pre dievčatá atraktívnejší ako pre chlapcov (to rozhodne platí o slovenčine, o matematike to však tvrdiť nemožno). Nevyvážený môže byť spôsob, akým je učivo prezentované a ako prebieha vyučovanie. (V minulom čísle DOBREJ ŠKOLY sme rozoberali fakt, že iba 14 % učiteľov na ZŠ sú muži.) Problém tiež môže byť v systéme hodnotenia žiakov.

Keby pri známkach o nič nešlo, nemuseli by sme sa tým možno hlbšie zaoberať. Minister Čaplovič sa však, žiaľ, postaral o to, že na známkach bude onedlho záležať oveľa viac ako v minulosti. A v takom prípade by mala byť rodová vyváženosť vzdelávania a hodnotenia samozrejmosťou. Čo na to odborníci?

Vladimír BURJAN

Vyšlo  v rubrike Číslo na zamyslenie
v časopise DOBRÁ ŠKOLA v máji 2013

One Comment

  1. Fedor says:

    Potvrdzujete exaktne to, čo nesporne pozná každý pedagóg: Známka je nielen odrazom vedomostí, ale aj spôsobu ich overovania (memorovania či analytických schopností?!). Svojho času pán prezident Novotný poučoval žiakov na prahu školského roku, že “známka nie je všetko” :-). Teraz máme prekmit do druhej polohy. Nechápem, prečo sa nepreferuje rank úspešnosti žiaka v triede – je transparentnejší a potláča sociálne a materiálne rozdiely medzi školami či dokonca triedami(a ktoré by štatitistické hodnotenie známkovania v rôznych školách rovnako exaktne dokázalo).

Leave a Reply