Skip to content
 

Zopár otázok pre vašich špekulantov (13.)

Máte v triede zvedavých žiakov, ktorí vás stále bombardujú otázkami? Ak si s nimi neviete rady, prejdite do protiútoku a zamestnajte ich napríklad týmto:

1. Databáza pre osemročných

V predchádzajúcich číslach DOBREJ ŠKOLY sme už uviedli niekoľko zaujímavých otázok, ktoré používajú firmy ako Google či Microsoft pri prijímacích pohovoroch s uchádzačmi o prácu, aby si overili ich schopnosti. Tu je ďalšia taká úloha (od Googlu): Ako by ste troma vetami vysvetlili svojej osemročnej neteri, čo je to databáza? (Mimochodom, tento typ otázok by bol vhodný aj na posudzovanie uchádzačov o učiteľské povolanie.)

2. Ako násobia japonské deti?

Na obrázku je pohľad do zošita žiaka japonskej „základnej školy“:

Japonské násobenie bw

 

 

 

 

 

Asi ide o matematický zošit, keďže je v ňom výpočet súčinu 13 x 12. Ako vidno, žiak dospel k správnemu výsledku 156. Ibaže ako? Použil celkom inú metódu, než sa učia naši žiaci. Nakreslil nejaké čiary, spočítal ich priesečníky a vyšli mu číslice výsledku: 1, 5, 6. Ako je to možné? Pokúste sa vysvetliť túto metódu a vyskúšajte si ju aj na iných príkladoch násobenia dvoch čísel.

3. Boston, Feidippides, fenikel

Hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí. Ak chápeme slovo „súvisí“ dostatočne voľne, asi je to pravda. Ale nájsť konkrétny súvis medzi nejakými dvoma slovami či pojmami môže byť celkom zaujímavým cvičením. Ak si to chcete vyskúšať, tu je jedna aktuálna hádanka: ako spolu vecne súvisia americké mesto Boston, Grék Feidippides (zomrel 490 p. n. l.) a rastlina fenikel?

4. Bunky a atómy

Na fyzike sa učíme, že stavebnými kameňmi hmoty sú atómy (resp. ešte menšie elementárne častice). Na biológii sa zasa učíme, že stavebnými kameňmi živých organizmov sú bunky. Málokedy sa však tieto dve témy prepoja. Mnoho ľudí preto ani netuší, z koľkých atómov sa skladá taká bunka. Je ich tisíc, milión, miliarda? A čo sa s nimi deje pri delení bunky? Predstavte si bunku, ktorá má n atómov. Tá bunka sa rozdelí a o chvíľu sú z nej dve rovnaké bunky, každá pozostávajúca z n atómov. Odkiaľ sa vzalo tých n nových atómov? Veď atómy sa pri delení bunky nedelia…

5. Úhlavný nepriateľ

Prídavné meno pekný / pekná / pekné možno použiť s desiatkami či dokonca stovkami podstatných mien (pekný chlapec, pekné počasie, pekný výhľad, pekný poriadok atď.) Existujú však aj také čudné prídavné mená, ktoré možno použiť iba v spojení s niekoľkými málo podstatnými menami, či dokonca iba s jediným! Neveríte? Napríklad úhlavný môže byť iba nepriateľ. Alebo vás napadá ešte aj niečo iné? (Možnosť úhlavná nepriateľka nepovažujeme za odlišnú.) Skúste nájsť aj ďalšie prídavné mená, ktoré sú podobne „jednoúčelové“, teda možno ich použiť iba v spojení s jediným podstatným menom.

Vladimír BURJAN

Tieto otázky boli uverejnené
v čísle 4-09 mesačníku DOBRÁ ŠKOLA
v rubrike Otázky pre špekulantov.

Ďalšie otázky pre špekulantov
Odpovede a komentáre

Leave a Reply