Skip to content
 

Ako chcú firmy zmeniť školy?

Týždenník TREND zorganizoval 9. marca 2010 v Bratislave konferenciu pod názvom „Ako chcú firmy zmeniť školy”. Celodenný maratón 21 vystúpení zástupcov popredných slovenských firiem bol zaujímavým a inšpirujúcim počúvaním. Vyvolal však aj niekoľko otáznikov.

Čo je (a čo nie je) CSR?
Ústrednou témou podujatia bola spoločenská zodpovenosť firiem (bežne označovaná skratkou CSR – corporate social responsibility). U nás sa v tejto súvislosti hovorí aj o sociálnej zodpovednosti podnikov či, jednoducho, o zodpovednom podnikaní. Čoraz viac spoločností si uvedomuje, že je dôležité podnikať tak, aby z činnosti firmy mali prospech nielen jej majitelia a zamestnanci, ale aj širšia komunita, v ktorej spoločnosť pôsobí. Podpora vzdelávania pritom celosvetovo patrí medzi pomerne časté formy uskutočňovania CSR v praxi. Práve tento aspekt CSR mali účastníkom konferencie osvetliť pozvaní hostia – predstavitelia podnikov, ktoré majú za sebou úspešné projekty v tejto oblasti.

Pri všetkej úcte k vysokým sumám, ktoré firmy vkladajú do rôznych spoločných projektov so školami, učiteľmi či študentmi, nebolo možné prehliadnuť fakt, že hlavnou motiváciou väčšiny prezentovaných projektov bol headhunting („lov na potenciálnych zamestnancov”) alebo snaha „kúpiť” si riešenia odborných či technologických problémov za „akademické” ceny (nižšie ako na voľnom trhu). Takýto postup firiem je pochopiteľný a legitímny. Nepopierateľný je aj fakt, že vo väčšine prípadov z takejto vzájomnej spolupráce profituje aj príslušná škola či aspoň niektorí jej zamestnanci alebo študenti. Otázkou však zostáva, či takéto aktivity (hradené aj z marketingových rozpočtov firiem) spadajú do rámca CSR aktivít.

Firmy sa zaujímajú najmä o vysoké školy
Z uvedeného vyplýva aj ďalší fakt, ktorý bol na konferencii markantný: väčšina spoločností orientuje svoje CSR aktivity na vysoké školy. Má to logiku: získavať budúcich zamestnancov na strednej či základnej škole je ešte priskoro a zapojiť mladších žiakov do riešenia reálnych úloh v rámci výskumného či výrobného programu firmy je takmer nemožné (snáď s výnimkou externej spolupráce IT firiem so šikovnými stredoškolákmi). A tak sa projekty orientované na stredné školy objavujú v CSR portfóliách firiem iba vtedy, ak stredoškoláci tvoria zaujímavý segment potenciálnych klientov (mobilní operátori, banky, …). Opäť by sa však potom malo hovoriť skôr o premyslenom marketingu a nepriamych reklamných aktivitách než o spoločenskej zodpovednosti.

Chcú firmy zmeniť školy? A mali by?
Hoci názov konferencie naznačoval, že reč bude o zmenách školského systému iniciovaných potrebami praxe, príspevky na túto tému boli ojedinelé a skôr sa týkali zavádzania zmien na konkrétnych školách či študijných odboroch než v školstve ako celku. V tejto súvislosti sa však prirodzene vynárajú viaceré zásadné otázky: majú sa vôbec firmy samotné aktívne usilovať o zmeny v systéme vzdelávania? Je to ich úlohou? Je vôbec v ich silách dosiahnuť reálne systémové zmeny?

Niet pochýb o tom, že podnikateľská sféra a vzdelávanie nemôžu fungovať úplne „mimobežne” a vzájomne sa ignorovať. Otázkou však ostáva, kto by mal na seba prevziať úlohu „vylaďovača” potrieb a cieľov oboch strán. Hrozí totiž nebezpečenstvo, že ak sa tejto úlohy ujme ten z oboch partnerov, ktorý je ekonomicky a politicky výrazne silnejší (t. j. firmy), výsledok bude nevyvážený a môže viesť k opačným extrémom. Tým sa dostávame k ďalšej vážnej otázke, ktorú konferencia pripomenula: do akej miery sa majú dnešné školy prispôsobovať požiadavkám praxe, trhu, výrobnej sféry, podnikov? Po dlhom období akademizmu a úplnej odtrhnutosti od života totiž postupne silnie nebezpečenstvo opačného extrému: že totiž školy celkom rezignujú na svoje nezastupiteľné úlohy v oblasti všeobecného vzdelania a kultúrneho formovania mladých ľudí a zmenia sa na tréningové centrá produkujúce na objednávku firiem vhodne predpripravenú pracovnú silu. Áno, vzdelávanie má byť prípravou na život. Ibaže človek nie je v živote iba zamestnancom. Je aj rodičom, partnerom, občanom, voličom, nositeľom a pokračovateľom istej kultúrnej tradície… Škola by preto mala pripravovať mladých ľudí na všetky tieto roly.

Konferencia vyvolala množstvo otázok. Aj to je však dôkazom, že jej organizátori z týždenníka TREND odviedli dobrú prácu.

Vladimír Burjan
(DOBRÁ ŠKOLA, marec 2010)

Leave a Reply