Skip to content
 

Literárna cesta do hlbín žiakovej duše

Na jeseň 2012 uzrel svetlo sveta slovenský preklad knihy Daniela Pennaca Trápenia so školou. Na jeho vydanie sa podujalo Artforum, ktoré priam programovo vyhľadáva kvalitné rukopisy, na vydanie ktorých by mnohé iné vydavateľstvá nenašli (najmä z ekonomických dôvodov) odvahu. Škola je však témou, ktorá sa dotýka takého veľkého množstva ľudí (detí aj dospelých), že v tomto prípade by ani údaje o predajnosti vôbec nemuseli byť nízke.

Osobité autobiografické spomienky francúzskeho spisovateľa a bývalého učiteľa Daniela Pennaca (vlastným menom Pennacchioniho) vychádzajú v slovenčine vo veľmi príhodnom čase. Čoraz viac ľudí si totiž začína uvedomovať, že neutešený stav školstva je jednou z hlavných prekážok ďalšieho rozvoja tejto krajiny. O našom vzdelávacom systéme a jeho princípoch budeme musieť dôkladne popremýšľať, a to aj celkom inak, než doposiaľ. Pennacove úvahy pritom môžu byť cennou inšpiráciou.

Prvú časť knihy tvoria spomienky autora na vlastné školské roky, ktoré boli vyplnené dvoma dominantnými emóciami: strachom a hanbou. Daniel bol totiž veľmi slabým žiakom, považovaným všetkými (vrátane seba) za hlupáka. Detailné introspekcie mladého neprospievajúceho Daniela naliehavo pripomínajú fakt, na ktorý často zabúdame: že všetko, čo sa v škole odohrá, každé jedno učiteľovo slovo, môže mať na psychiku dieťaťa obrovský vplyv. Žiak jednoducho nie je iba „objektom“ vzdelávania. Je jeho „subjektom“ a prežíva ho často omnoho intenzívnejšie, než si učitelia a rodičia dokážu predstaviť. Autor sa sám o knihe kedysi vyjadril, že je „o bolesti neporozumenia a škodách, ktoré vie napáchať“. A škody sú dvojnásobné, pretože aj neporozumenia sú dve: žiak nerozumie učivu a dospelí (učitelia a rodičia) nerozumejú žiakovi. Jedno aj druhé vie veľmi bolieť.

V druhej časti knihy nám autor pre zmenu poodhaľuje duševný svet učiteľa. Niečo o ňom vie, keďže sám celé štvrťstoročie učil. Spomína si na mnohých svojich žiakov a na rozmanité spôsoby, akými im pomáhal „preplávať“ školským svetom čo najbezbolestnejšie. Vlastná skúsenosť neúspešného žiaka mu pritom bola veľmi nápomocná – dokázal vďaka nej precítiť a pochopiť nejedného navonok „lenivého“ žiaka či „rebelanta“. Pre učiteľa je to kľúčová schopnosť. Ako ukazuje príklad samotného Daniela Pennaca, aj zo „zlého žiaka“ totiž môže vyrásť veľmi úspešný človek. To je, mimochodom, jedno z najsilnejších posolstiev tejto knižky a pre učiteľov by malo byť vážnym mementom.

Hoci viaceré reálie francúzskeho školstva sú tým našim vzdialené, neváham knihu odporúčať všetkým slovenským pedagógom i rodičom. Duše detí sú od reálií nezávislé. Nečakajte však, že sa na stránkach tohto dielka dozviete, čo s tým naším školstvom treba urobiť, aby dobre fungovalo. Taký cieľ si autor nekládol. Uvedomuje si totiž, že dnešné problémy školy (rovnaké vo väčšine vyspelých krajín) nie sú iba problémami školy samotnej. V jednom z rozhovorov Daniel Pennac poznamenal: „V každej krajine si myslia, že ich školstvo je v špecifickej kríze, no nikde tú krízu školy nedajú do súvisu s krízou okolitej spoločnosti.“ Múdre slová, zaujímavá kniha.

Vladimír BURJAN

vyšlo v  DOBREJ ŠKOLE v novembri 2012

Leave a Reply