Burjan o škole

V najnovšom čísle .týždňa sa Martin Hanus a Eva Čobejová zamýšľajú nad televíznym projektom Trieda 9.A. V rámci prípravy toho materiálu ma oslovili s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa tejto relácie. Keďže v publikovanom texte využili iba časť mojich odpovedí, ponúkam vám ich touto cestou v neskrátenej podobe.

Páči sa Vám tento program?
Odpoveď musím rozdeliť na dve časti: Ako človek, ktorý sa profesionálne zaujíma o problematiku vzdelávania, sa z programu teším. Som rád, že sa prostredie školy vôbec dostalo na obrazovky, pretože je tam pomerne zriedkavé (napríklad v porovnaní s lekárskym  prostredím). Jednotlivé epizódy poskytujú zaujímavý „materiál“ na uvažovanie o dianí v našich školách a na diskusie medzi učiteľmi. Rôzne sekvencie z programu (úryvky z vyučovacích hodín) budem určite následne využívať pri workshopoch s učiteľmi ako vhodný „ilustračný materiál“. Na druhej strane si však myslím, že tvorcovia vôbec nevyužili potenciál projektu a že seriál mohol byť aj z „odborného“ hľadiska podstatne zaujímavejší a prínosnejší.

Ak mám Triedu 9.A hodnotiť čisto ako televízny divák, som veľmi sklamaný. Chýbajú konkrétne príbehy, zápletky, osudy, gradácia, dynamika. Nič sa tam nevyvíja, jeden diel je ako druhý, človek nemá byť na čo zvedavý v ďalšom pokračovaní. Obávam sa, že okrem zopár učiteľov a rodín účinkujúcich žiakov to už veľa ľudí ani nesleduje… Priznám sa, že ani celkom nerozumiem tomu, čo je na tomto formáte licencované. Okrem samotnej myšlienky vymeniť učiteľov tam nevidím žiadny kreatívny vklad autorov formátu. Iné kúpené relácie prekypujú „licencovanými“ vizuálnymi prvkami, zvukovým spracovaním (zvučky, jingle), zložitými pravidlami plnými rôznych nápadov a pod. Trieda 9.A mi pripadá ako jednoduchý zostrih nasnímaného materiálu. Myšlienka, že tvorcovia majú spovedať jednotlivých učiteľov, žiakov a ich rodičov, je triviálna, na to predsa nebolo treba kupovať žiadnu licenciu…

Splnil Vaše očakávania? A splnil očakávania, ktoré mali jeho iniciátori, že naštartuje diskusiu a zmenu nášho školstva?
Očakávania tvorcov boli vo viacerých ohľadoch prehnané. Predovšetkým bolo celkom nerealistické očakávať, že noví učitelia dokážu za pár týždňov „zázračne“ pripraviť žiakov na Testovanie 9. Na to by bol potrebný minimálne polrok a najmä: väčšia súčinnosť zo strany žiakov. Väčšina žiakov 9.A však dobre vie, že na ich výsledku v Testovaní 9 nebude veľmi záležať. A fakt, že sú súčasťou televízneho projektu, zjavne nebol pre nich dostatočnou motiváciou pre zintenzívnenie prípravy na testy.

Rovnako nerealistické boli očakávania tvorcov, že takto koncipovaný program naštartuje nejakú širšiu diskusiu o problémoch nášho školstva. Tu však jednoznačne zlyhali oni sami, nakoľko vôbec nevyužili možnosti, ktoré sa priam núkali. Zatiaľ sa na pôde RTVS uskutočnila iba jediná diskusia, ktorá bola prezentovaná ako súvisiaca s týmto projektom, bola však mimoriadne nudná a Triedy 9.A sa takmer netýkala. Realizátori nezvládli ani prácu s novými médiami – webstránka projektu je mŕtva, do diskusií učiteľov na Facebooku nevstupujú, ani sami žiadne neiniciujú.

Snáď iba v jedinej veci predstihla výsledná podoba projektu moje očakávania, a to v civilnosti a korektnosti spracovania. Priznám sa, že vzhľadom na iné televízne projekty spoločnosti MediaPro  Entertainment Slovakia som sa obával istej bulvárnosti či primitívnosti. Ukázalo sa, že zbytočne, Trieda 9.A je spracovaná citlivo, korektne, nebulvárne.

Čo považujete za prínos tejto relácie a v čom sú prípadne jej negatíva?
Ako som už uviedol, za prínos považujem zviditeľnenie prostredia našej základnej školy a snahu tvorcov priblížiť verejnosti prácu učiteľov. Negatíva ako také nevidím žiadne, skôr premárnené možnosti. Programu by napríklad určite bolo pomohlo, keby boli nejakí odborníci priebežne komentovali či hodnotili pôsobenie jednotlivých učiteľov a smerovali pozornosť divákov na ich silné a slabšie stránky. Nie nadarmo je súčasťou mnohých programov „odborná porota“, ktorá hodnotí výkony súťažiacich (aj keď tu, samozrejme, učitelia nie sú súťažiacimi). Takisto bolo možné vytipovať niekoľko nosných pedagogických problémov (napríklad motivácia žiakov, komunikácia učiteľ – žiak, vybrané výchovné problémy atď.) a venovať sa im podrobnejšie v jednotlivých dieloch seriálu. Učiteľom bolo možné zadať nejaké špeciálne úlohy, ktoré by boli priebežne plnili (napríklad zorganizovať nejakú súťaž pre žiakov, porozprávať sa s rodičmi vybraného žiaka, objasniť svoje metódy pred ostatnými učiteľmi školy atď.). Za slabšie miesto považujem tiež priebežné komentáre „rozprávača“, ktoré sú plné rôznych klišé.

Ak by bolo možné, privítali by sme aj krátke zhodnotenie, či učitelia zapojení do projektu zvládli svoju úlohu.
Všetkým piatim učiteľom patrí veľké poďakovanie za odvahu, že do toho vôbec išli, pretože bez nich by sa projekt nebol mohol uskutočniť. Osobne poznám viacerých učiteľov, ktorých televízny štáb oslovil a viem, aké bolo ťažké nájsť tých „päť statočných“. Na druhej strane treba otvorene povedať, že hlavným kritériom selekcie bola zrejme ochota spolupracovať, takže rozhodne nemožno tvrdiť, že by išlo o nejakých osobitných či výnimočných učiteľov. (To je však z istého hľadiska dobre, pretože to celému dianiu dodáva na reálnosti.) To, čo na hodinách predvádzajú, je na môj vkus občas až príliš štandardné a zaznamenal som už aj niekoľko „pedagogických prešľapov“ z ich strany. Pokiaľ ide o vzťah k žiakom a komunikáciu s nimi, najvýraznejší a najpresvedčivejší je pre mňa matematikár Miloš, ktorý vždy vie nájsť správnu polohu a nebojí sa ani humoru. Slovenčinárka Betka komunikuje vzhľadom na vek žiakov príliš infantilne, zemepisár Tomáš aj chemikárka Jitka sú na môj vkus príliš prísni a odmeraní (Tomáš ako jediný žiakom vyká). Jakub – učiteľ občianskej výchovy – občas volí príliš zložitý slovník a vôbec nevníma, že mu žiaci nerozumejú. Na druhej strane každý z učiteľov už predviedol aj pekné, inšpiratívne momenty hodné nasledovania.