Skip to content
 

Motivovať a viesť k zodpovednosti za seba (poznámky k projektu Trieda 9. A)

Nezáujem žiakov o učenie je od začiatku jednou z nosných tém, ktoré sa vinú televíznym príbehom deviatej A. V úvode druhej časti sa od komentátora dozvedáme, že „Deviataci občianskej výchove nerozumejú, nebaví ich a považujú ju za zbytočnú.“ Aj od samotných žiakov opakovane zaznievajú výpovede ako „Nebaví ma to.“ „Nezaujíma ma to.“ a zďaleka sa netýkajú iba občianskej výchovy. Prečo je to vážny problém? Pretože očakávať, že žiaci sa niečo trvalejšie naučia, pokiaľ ich učivo úprimne nezaujíma, je iluzórne. Pritom žiaci sami jasne pomenúvajú jednu z príčin ich nezáujmu o učivo – je ňou skutočnosť, že mu nerozumejú. „Nechápem to!“ „Nerozumiem tomu!“ zaznieva z ich úst opakovane. Osobitne na matematike bola zrejme nízka úroveň porozumenia učivu hlavnou príčinou zlého vzťahu žiakov k tomuto predmetu. Svedčia o tom aj slová, ktorými Matej pochválil metódy nového učiteľa matematiky Miloša: „Zvýšenie chápanosti o 100 %!“
 
Učivo je z Marsu, žiaci zo Zeme
Neporozumenie však nie je jediným dôvodom, prečo žiakov škola nebaví. Môže za to aj učivo, ktoré je na míle vzdialené ich mentálnemu svetu a životným skúsenostiam. Pocítil to aj nový učiteľ občianskej výchovy Jakub, keď sa snažil s deviatakmi z Haliče diskutovať o totalitných režimoch a úlohe opozície. Kamera nám sprostredkovala niekoľko pohľadov do triedy na tváre duchom neprítomných žiakov. Viacerí z nich zjavne mali pocit, že sú to témy a problémy z Marsu. Nie je totiž rozhodujúce, či je nejaké učivo skutočne (takpovediac „objektívne“) dôležité pre budúci život žiakov, ale to, do akej miery ich o tom učiteľ dokáže presvedčiť. Ak neuspeje, nezáujem a nuda je zákonitým dôsledkom.

Koho je to problém?
Niektorí učitelia sa tvária, ako keby nezáujem žiakov nebol ich problémom a ich zodpovednosťou. Cítiť to aj z komentára pani Katky (asi učiteľky), ktorým zareagovala na môj prvý text o Triede 9.A: „Nehovorí sa o tom, že deti ten záujem o učenie vlastne nemajú. Podľa mňa majú najväčšiu vinu na nezáujme detí o učenie vlastní rodičia…“ Tu by som si dovolil nesúhlasiť. Už Herbart konštatoval, že nuda je smrteľným hriechom učiteľa. Žiaľ, mnohí učitelia majú pocit, že motivácia žiakov, budovanie ich vzťahu k predmetu a k vzdelávaniu nespadá do ich pracovnej náplne. Očakávajú, že v triede na nich budú čakať zapálení žiaci túžiaci dozvedieť sa, ako je to s tým Archimedovým zákonom. A ak žiakov ich predmet nezaujíma, hľadajú vinu v samotných žiakoch, v rodičoch, televízii, systéme, jednoducho všade, len nie u seba. Pritom motivovať žiakov, umožniť im pocítiť radosť z učenia, z objavovania a zo vzdelávania je veľmi dôležitou (ak nie tou najdôležitejšou) úlohou učiteľa. Preto je pre mňa umŕtvenosť, demotivovanosť až apatia žiakov 9. A. tou najvážnejšou obžalobou nášho školského systému, akú zatiaľ reality show priniesla.

Zodpovednosť za vlastný život
Už v prvom komentári som konštatoval, že noví učitelia to nebudú mať ľahké pre krátkosť času. Postupne však vystupuje na povrch aj ďalší problém, ktorý ich úsilie skomplikuje. Je ním veľmi pasívny, až osudový postoj mnohých žiakov 9. A k vlastnej budúcnosti. Viacerým chýba zdravé sebavedomie („snáď napíšem Testovanie 9 aspoň na 50 %“) no najmä, chýba im jasné uvedomovanie si toho, že kvalita ich budúceho života závisí predovšetkým od ich vlastného úsilia a nie od nejakých zázračných metód nových učiteľov. Toto tiež považujem do značnej miery za zlyhanie školy. Podľa môjho názoru je jej úlohou viesť žiakov k zodpovednosti za svoj život a za svoje vzdelanie. Učitelia majú žiakov učiť samostatnosti, priebojnosti, sledovaniu svojich cieľov. Iste, nemusia v každom jednom prípade uspieť, ale ich úlohou je vynakladať v tomto smere veľké úsilie. Prečo sa to nedarí? Možno to správne pomenoval Martin H. Fischer, ktorý skonštatoval: Vzdelávanie by malo byť pre žiakov niečo ako cvičenie, žiaľ, stala sa z neho skôr masáž. Je veľmi sympatické, že matematikár Miloš dáva najavo, že mu na výsledkoch žiakoch úprimne záleží a že sa za ne cíti spoluzodpovedný („Ja som ešte nikdy takto zle nenapísal písomku, ako sme napísali spoločne.“ „Nie je po nás vidieť žiadny výsledok.“). Žiaci však musia jasne pochopiť  (a treba im to opakovane vysvetľovať), že žijú svoj život, nie učiteľov. A že keď nechodia do školy, nerobia si úlohy či nesnažia sa učivo zvládnuť , jediný, koho tým poškodzujú, sú oni sami.

Predchádzajúci text o reality show Trieda 9.A:
Naučí nás príbeh deviatej A vidieť školu inak?

Vladimír BURJAN

14 Comments

  1. Anino says:

    “Už Herbart konštatoval, že nuda je smrteľným hriechom učiteľa.” Do kameňa tesať.

  2. Zuzana says:

    Aby sa žiaci nenudili, na to treba, aby učiteľ ak je len trochu tvorivý, mal možnosť si hodinu pripraviť. Ja sa pýtam, kedy, keď každú prestávku má povinnosť dozoru, každú voľnú hodinu supluje za učiteľov, ktorí chýbajú a domov príde vyžmýkaný ako citrón. A tu zrazu od neho niekto chce, aby si pripravil na ďaľší deň minimálne 5 hodín takých, aby sa žiaci nenudili. Pán Burian, učitelia majú rodiny a veľa z nich aj druhé zamestnanie, pretože z toho platu, neuživia rodinu. A tu sa priam natíska otázka, či naozaj si myslíte, že ďalšieho pol dňa sa bude venovať príprave “záživnej hodiny”, aby sa deti v škole nenudili? Môj kolega v Rakúsku, má na to k dispozícií asistenta, ktorí podľa jeho návrhu tú hodinu pripraví, dozor nie je jeho problém, on je učiteľ a v práci je iba podľa rozvrhu hodín a jeho plat je cca 2500€ mesačne, takže nemusí ísť do ďalšej šichty, aby uživil rodinu. Nebude to asi v tomto? Dcéra chodí na VS, kde z rozvrhnutých prednášok a seminárov im zaručene polovica odpadne a ja mám ten dojem, ako keby chodila dialkovo. Ale všetci úradníci rôznych ústavov a ministerstiev sa húfne zaoberajú neschopnosťou učiteľov ZŠ a SŠ a kde sa dá im ešte znepríjemniť život tam im ho znepríjemnia byrokraciou, aká tu ešte nebola. Ak by sme mali adekvátne podmienky a niekto mi bude vyčítať malú tvorivosť alebo to, že žiaci sa nudia alebo nič nevedia, tak to by som brala, ale takto? Nemá na to nikto právo od zeleného stola súdiť učiteľov ZŠ a SŠ.

    • Zuzana, nikto tu učiteľov nesúdi, iba sa vyjadrujeme k ich práci. A na to má právo každý, bez ohľadu na to, či je jeho stôl zelený alebo ružový. Učitelia poskytujú verejnosti (žiakom, rodičom, zamestnávateľom, spoločnosti ako celku) istú službu a je preto prirodzené, že sa verejnosť má právo ku kvalite tej služby vyjadrovať. Napokon, školstvo funguje za peniaze nás všetkých. To, že majú učitelia také nízke platy, je smutné (a ja sám som opakovane verejne nabádal, aby im boli zvýšené), ale to neznamená, že sa preto stávajú nedotknuteľnými. Keď prídete do reštaurácie a budete sa sťažovať na studenú polievku, tiež sa neuspokojíte s tým, keď vám čašník povie: “Viete, aký nízky plat má kuchár? A vy sa ešte opovažujete sťažovať sa na jeho polievku?” A ešte k tomu “zelenému stolu”. Predstavte si, že si kúpite topánky, ktoré sú zle ušité a tlačia vás. Keď ich prídete reklamovať, povedia vám: “A vy ste už koľko topánok vyrobili, že ste taká múdra? Nemáte právo od zeleného stola kritizovať naše topánky, keď neviete, v akých podmienkach ich vyrábame”. Rozumiete, čo chcem povedať? Samozrejme, že zákazník má právo sa vyjadrovať k polievke či topánkam, aj keď ich sám nevyrába. A presne rovnako sa môže každý žiak či rodič vyjadrovať k práci učiteľov, aj keď sám neučí. Samozrejme netvrdím, že ten rodič alebo žiak alebo občan musí mať vždy pravdu, to nie. Ale upierať mu právo na vyjadrenie názoru, lebo sám neučí, je nezmyslom. Napriek nízkym mzdám a ťažkým pracovným podmienkam nie sú učitelia nekritizovateľní a “odberatelia” nimi poskytovaných služieb majú plné právo komentovať a hodnotiť ich činnosť.

      • Iohan Amos Comenius says:

        Tvrdenie:
        “Učitelia poskytujú verejnosti (žiakom, rodičom, zamestnávateľom, spoločnosti ako celku) istú službu a je preto prirodzené, že sa verejnosť má právo ku kvalite tej služby vyjadrovať.”

        Odpoveď:
        Iste, keďže občania platia za vzdelávanie nepriamo daňami, majú právo dožadovať sa výsledkov bez ohľadu na to, že pedagóg je mizerne zaplatený. Majú však právo dožadovať sa kvalitného vzdelania?

        Vaše príklady slúžia na ilustráciu Vašej odpovede. No ja Vám dám iný príklad:
        Keď si mienite kúpiť oblečenie alebo obuv v čínskom obchode, lebo na značkové oblečenie a obuv nemáte financie, tak ani neočakávate, že Vami kúpený tovar bude špičkovej kvality. Viete, že jeho trvácnosť bude na hranici záručnej doby a nič iné ani neočakávate. Značkové oblečenie totiž v čínskom obchode nekúpite, iba ak falzifikát.

        No na druhej strane očakávate od učiteľov a školstva, že poskytnú kvalitné vzdelanie. Musím Vás sklamať. Žiadne kvalitné vzdelanie súčasné slovenské školstvo nie je schopné z finančných dôvodov poskytnúť. Zle zaplatený učiteľ nemôže byť kvalitný učiteľ, preto ani ním poskytovanie vzdelávanie nemôže byť kvalitné, môže byť iba také, aké zodpovedá jeho kvalite a kvalite školy.

        • Keďže z pohľadu učiteľov je problém nízkych platov najpálčivejší (čo je pochopiteľné), majú tendenciu nadhodnocovať jeho dôležitosť. Aj to je pochopiteľné a rozhodne im to nikto nemôže zazlievať. Osobne si však nemyslím, že nízke mzdy učiteľov sú hlavným problémom nášho školstva a jeho kvality. Tým samozrejme netvrdím, že platy netreba zvýšiť, len by sme nemali mať príliš veľké očakávania, pokiaľ ide o vplyv výšky platov na kvalitu školstva. Vyššie mzdy by nepochybne pozitívne vplývali v troch smeroch: 1) zabrzdili by odchádzanie kvalitných ľudí zo školstva, 2) spôsobili by, že by začalo do školstva prichádzať viac kvalitných ľudí a 3) umožnili by kvalitným učiteľom nemať vedľajšie zárobky a naplno sa venovať škole. Ibaže vo všetkých troch prípadoch hovoríme z hľadiska systému o pomerne malých počtoch ľudí a efekt týchto zmien by sa možno prejavil za desať rokov. Máme tu však mnoho učiteľov, ktorí z rôznych dôvodov kvalitne učiť nevedia a nijako to nesúvisí s ich mzdou. Máme tu úžasne obmedzujúce a regulujúce školské prostredie, ktoré kvalitným učiteľom neumožňuje kvalitne učiť, a to bez ohľadu na ich plat. Máme tu zle koncipovaný obsah vzdelávania, s ktorým nič neurobí ani dobre zaplatený učiteľ. A tak by som mohol pokračovať. Znie to možno príliš skepticky, ale obávam sa, že ani zdvojnásobenie platov by momentálne nejakú výraznú zmenu kvality vzdelávania neprinieslo. Ale opakujem: z toho nevyplýva, že platy zvýšiť netreba. Treba, ale z iných dôvodov.

          • Iohan Amos Comenius says:

            Píšete:
            “Máme tu však mnoho učiteľov, ktorí z rôznych dôvodov kvalitne učiť nevedia a nijako to nesúvisí s ich mzdou.”

            Odpovedám:
            Podstata tohto problému spočíva práve v nízkych platoch učiteľov, o žiadnych benefitoch ani nehovoriac, lebo za nazaujímavý plat nemožno očakávať, že medzi uchádzačmi o zamestnanie v školstve budútí najlepší. Práve naopak, práve tí najlepší a najschopnejší sa o prácu v školstve ani len nezaujímajú! No a tí najlepší zo školstva už dávno odišli a sústavne odchádzajú. No a tí, ktorí zostávajú, sú všelijakí. Nájdu sa medzi nimi aj kvalitní učitelia a učiteľky s dobrým finančným zázemím, solventným manželom alebo manželkou. Tí ostatní sú presne takí, ako sú všetci zamestnanci všetkých firiem. Prečo však občania, žiaci, zametnávatelia…očakávajú, že to budú elitní učitelia. Prečo očakávajú, že do stredných odborných škôl sa budú hrnúť na post učiteľa absolventi nepedagogických fakôlt alebo dokonca experti z praxe? Ale bez nich stredné odborné školstvo skolabuje!

            Na okraj tejto problematiky si dovolím poznamenať, že priemerný vek učiteľov odborných predmetov stredných odborných škôl sa blíži päťdesiatim rokom, že priemený vek majstrov odbornej výchovy, výcviku, je ešte vyšší.

            Poznámka na záver:
            Kľúčovými pre aktuálnu slovenskú ekonomiku sú kvalitní absolventi stredných odborných škôl a najmä predtým stredných odborných učilíšť. Nebudú. Aktuálne materiálne, technické, technologické a personálne vybavenie stredných odborných škôl to nedokáže zabezpečiť. Na strojoch a zariadeniach často pamätajúcich prezidenta Novotného, ba i Zápotockého sa to jednoducho nedá!

  3. danded001 says:

    Milý pán Burjan a vám podobní,
    váš príspevok sa ma dosť dotkol. Síce neučím deviatakov( aj keď i to som už zažila – v “obecnej” škole je totiž učiteľ dievčinka pre všetko…). Dnes by som – hoci nerada – vymenila svoje povolanie prváckej učiteľky za flek štátnej školskej inšpektorky… A s radosťou by som si “vychutnala” Vašu hodinu v prvej triede – možno by som s “otvorenou hubou” sledovala, ako sa prváci pod Vašou taktovkou stihnú popri začiatkoch písania, čítania a počítania ešte nudiť – tak to by bola fakt rarita ! Mimochodom, neplánujete si otvoriť súkromné metodické centrum ?!

    • Myslím, že z môjho textu bolo jasné, že sa netýka každej vyučovacej hodiny, každej triedy, každého ročníka, každej školy. Ak máte pocit, že v najnižších ročníkoch základnej školy sa žiaci nenudia, lebo sa učia veľa nových vecí, v poriadku. Nemám problém s tým súhlasiť. Ale z toho predsa nevyplýva, že nemám pravdu, pokiaľ ide o iné ročníky, iné triedy, hodiny iných učiteľov… Tak načo ten útočný tón?
      Pokiaľ ide o váš výborný nápad, aby som si otvoril súkromné metodické centrum, môžem vás ubezpečiť, že keby som našiel spôsob, ako ho financovať, určite by som to urobil. Veľa učiteľov mi dáva pocítiť, že im mám čo povedať a že sú pre nich moje pohľady na vzdelávanie užitočné a inšpiratívne. Keďže to zatiaľ s tým metodickým centrom neviem zariadiť, riešom to prednáškami, článkami (na tejto stránke a v rôznych médiách) a vydávaním časopisu DOBRÁ ŠKOLA. A čo sa týka vychutnania si mojej hodiny, rád by som Vám to umožnil. Kedysi som učil, veľmi ma to bavilo, myslím, že mi to aj celkom dobre išlo, žiakov či praxe sa rozhodne nebojím. Neučím preto, lebo človek nemôže v živote robiť všetko. Vybral som si (aspoň nateraz) niečo iné. Ale človek nikdy nemá hovoriť nikdy, tak uvidíme…

  4. jojo says:

    S obrovským očakávaním som začal sledovať seriál o 9. A triede, ktorého sledovanie citujem z rozhlasu a televízie “zmenilo systémy vzdelávania v celej Európe”. Po prvých troch častiach som bol nesmierne sklamaný. Prečo? Malo to vraj zmeniť školské systémy v Európe. Ja sa pýtam, kedy? Pred 10 či 20 rokmi? Na hodinách OBN, ale aj ETv už minimálne 10 rokov využívam metódy a formy, ktoré sme mohli sledovať na obrazovkách. Rolové hry, skupinové práce, vlastné názory, diskusia medzi žiakmi, vzájomné hodnotenie sa. To má byť to prevratné, čo má zmeniť našu školu? Ale veď to robím /a nielen ja) už roky. Teraz je od nás vyžadovaná práca na interaktívnej tabuli,vlastné prezentácie či programy atď. Verejnosť si zrejme bude teda myslieť, že sme 50 rokov za “vyspelou Európou” a ich “prevratným školským systémom”. Ale mne to vychádza skôr naopak. Za málo peňazí veľa práce.
    Veľké sklamanie a zatiaľ, opakujem zatiaľ absolútne nič prevratné, nič, čo by v našej škole absentovalo.
    Uvítal by som,keby sa autori zamerali napríklad viac na učiteľa. Koľko voľného času – neplateného, musí vynaložiť na dennú prípravu, prečo musí on sám robiť rôzne prezentácie, testy, písomnky a ďalšie prípravy, čím supluje MPC a ďalšie platené inštitúcie, prečo je väčšina našich učiteľom v strednom a staršom veku dlhodobo vyhorených atď.
    Seriál budem sledovať aj naďalej, možnosa dočkám aj tých prevratných zmien.

  5. Iohan Amos Comenius says:

    Pán Burjan, Vy iba tárate! Najprv treba motivovať učiteľov podstatným zvýšením platov, aby si väčšina z nich nemusela privyrábať v kadejakých vedľajších zamestnaniach a aby sa mohla pripravovať na vyučovanie.
    Lebo UČITEĽ CHODÍ DO PRÁCE pre to isté, prečo tam chodia všetci ostatní, PRETO, ABY ZAROBIL, aby mohol žiť on a jeho rodina. Maslowova pyramída potrieb platí rovnako pre každého. V tomto kontexte je však mesačný zárobok učiteľa na úrovni uspokojovania základných životných potrieb.
    Lebo takáto je realita odmeňovania v školstve v roku 2011:
    Počet zamestnancov školstva 127818
    Počet pedagogických zamestnancov 86857
    Priemerný plat PEDAGOGICKÉHO ZAMESTNANCA 698Eur mesačne
    Počet nepedagogických zamestnancov 39591
    Priemerný plat nepedagogických zamestnancov 457 Eur mesačne
    Priemerný plat v školstve je 664 Eur mesačne.

    Byť učiteľom znamená prežiť svoj život v spoločenskom vylúčení a v chudobe a vykonať veľa práce vo svojom voľne a zadarmo. Každý pedagóg, ak chce dôstojne žiť, musí popri svojej hlavnej práci pracovať aj niekde inde. Jedine takto môže aj zarábať na dôstojný život svojej rodiny.

    VAROVANIE pre budúcich záujemcov o pedagogickú kariéru:
    V škole zďaleka nebudete iba vyučovať, teda učiteľom budete iba na zlomok úväzku. Lebo vy zároveň budete musieť byť aj:
    -služobníkom (budete musieť vyhovieť kadejakým inštitúciám preukazujúcim svoju dôležitosť napr. ŠPÚ, ŠIOV, NÚCEM..)
    -špeciálnym pedagógom (individuálny prístup k žiakom s poruchou učenia a správania, mnohí nemajú na to potvrdenie)
    -dozorcom (pravidelný dozor najmenej raz týždenne….)
    -vychovávateľom, ALE VYCHOVÁVAŤ MAJÚ PREDSA RODIČIA!!!!
    -psychológom (rodinné nezhody žiakov, nezhody v triede, nezhody žiakov s vyučujúcimi)
    -vyšetrovateľom (zisťovať autorov šikanovania, krádeže, násilia…)
    -policajtom (zisťovať alkohol a drogy v škole….no nemáte žiadne nástroje, ako to zistiť)
    -zdravotníkom (rozhodovať o tom, či je žiak naozaj chorý a musí ísť domov, poskytnúť odbornú prvú pomoc, skúste urobiť chybu…)
    -byrokratom (viesť evidenciu dochádzky žiakov….)
    -grafológom (zisťovať pravosť podpisov a lekárskych a rodičovských ospravedlnení..)
    -marketingovým pracovníkom (získavať pre školu žiakov, chodiť po základných školách a robiť prezentácie..)
    -pokladníkom (vyberanie peňazí na kadejaké aktivity a do pokladne rady rodičov…)
    -organizátorom (organizovanie exkurzií, výletov, stužkových…)
    -spravodajcom (prispievať do masovokomunikačných prostriedkov..)
    -študentom (vzdelávať sa a získavať kredity..)
    -advokátom ( obhájiť sa pred školskou inšpekciou, rodičmi…)
    -právnikom (vyznať sa v zákonoch a dokázať si vybojovať vlastné práva zamestnanca..)
    -poriadkovým pracovníkom (kontrolovať prezúvanie žiakov a využívanie šatní…)
    -dievčaťom pre všetko (člen maturitnej komisie v inej na príkaz, maškarný ples, halloween, zber papiera, zber smetí, program na stužkovú…..)
    -vymáhačom sponzoských darov(prosíkať o almužnu vplyvných a zámožných rodičov svojich žiakov).

    Nerátajte s tým, že aj keď budete mať fixnú pracovnú dobu od 7.30 do 15.30, že pracovná doba týmto pre vás končí. Kedykoľvek musíte byť k dispozícii žiakom a ich rodičom!
    Rátajte s tým, že niektoré aktivity budete vykonávať počas sobôt a sviatkov, či sa vám to bude páčiť a či nie.
    Rátajte s tým, že mnoho školských záležitostí budete musieť riešiť doma: projekty, e-leaning, ŠkVP, e-twinning… , že budete musieť používať vlastný počítač, vlastný internet, vlastnú tlačiareň a vlastný papier.
    Rátajte s tým, že budete musieť používať na riešenie problémov so žiakmi vlastný mobil a na návštevy v rodinách žiakov, pri marketingu vlastnej školy a pri práci na projektoch aj vlastný automobil bez nároku na preplatenie nákladov na cestu-platí sa iba do výšky bežného cestovného.
    Rátajte s tým, že budet žiť v chudobe a na najspodnejšom stupni spoločenského rebríčka a s platom, ktorý sotva pokryje vaše základné životné potreby a potreby vašej rodiny.

    Tak vám treba, nemali ste sa dobre učiť, nemuseli ste sa stať učiteľmi! Mohli ste byť policajtmi, colníkmi, vojakmi…. Mohli ste už byť dávno výsluhovými dôchodcami s dôchodkom 700Eur a viac mesačne.

  6. eleo says:

    Prečítala som si všetky horeuvedené príspevky a reakcie, v každom je niečo pravdivé, niečo prehnané. Mám 25-ročnú pedagogickú prax, učím prváčikov na prvom stupni. Pre pani danded001 chcem odkázať, že ten útočný tón nemusela použiť, pekne jej to pán Burjan vysvetlil. Prvá trieda je špecifická, nebudem to rozvádzať, ale musím priznať, z rozhovorov a zážitkov mojich vlastných detí zo školy/syn-na druhom stupni, dcéra na gymnáziu/, nuda a slabí učitelia, je tvrdá realita na našich školách. Súhlasím s jojom, že by nám učiteľom mohli platené inštitúcie, metodické centrá trochu uľahčiť prácu a tak ako kedysi, mohli by vypracovávať moderné, zážitkové vzorové hodiny, otvorené hodiny, v ktorých by nám predviedli ako efektívne pracovať s IKT, s interaktívnou tabuľou, blokové vyučovanie a to všetko, čo sa dnes očakáva od učiteľa. Ak sa chce učiteľ v týchto oblastiach vzdelávať, má možnosť prihlásiť sa na rôzne vzdelávania, ale!!! za poriadne mastné poplatky!!! Platy sú nízke, rodičia sa sťažujú na nekvalitu učenia, ale učiteľ, zaplať si zo svojho, aby si lepšie učil. Nie je to trochu na hlavu postavené? Pre Iohana Amosa: Máš pravdu, naše finančné ohodnotenie je slabé, ale čo robíme pre to, aby sme to zmenili? Čo je so spomínaným štrajkom? Načo sme boli v BA? Ako ďalej? Nedokážeme sa jednotne postaviť a bojovať ako zdravotníci? Kým to bude takto, že kričíme len v zborovniach a na internetových stránkach a učíme len do výšky svojho platu, kvalita sa do škôl nevráti.

  7. Natália Pavelková Mrázová says:

    Fantastická diskusia! Bohužiaľ, krátka.

    Všetky tu uvedené argumenty sú absolútne pravdivé, možno až na tie príliš obranné od učiteľov.
    Hoci sa prikláňam k názoru o nízkej kvalite školstva, rada by som ktorémukoľvek kritikovi dopriala pripraviť sa na hodinu a vyskúšať si aspoň jednu hodinu vyučovania. (A to nie som učiteľka.

    K diskusii by som dodala, že podľa mňa NIE JE otázka dnešnej motivovanosti detí k získavaniu informácií a k dobrým školským výsledkom iba vec učiteľov.

    Koľkí rodičia z programu sa vám zdali na školských výsledkoch detí skutočne zainteresovaní?

  8. anna says:

    Môj príspevok bude z dvoch pohľadov, súčasný rodič, bývalý pedagogický pracovník.Nikdy som netušila, že budem mať dieťa s poruchou učenia a správania a predsa to prišlo v 3 a 4. ročníku jeho dochádzky. Po neustálych nátlakoch zo strany pani učiteľky a neustáleho ponižovania nastal stav depresie. Viete, ak sa dieťa stratí dôveru v učiteľovi, to je koniec. Keď som pracovala v školstve mojim cieľom bolo deti naučiť, lepší dokázali viac a slabší menej, podľa schopnosti.Päťka nie je známka len pre dieťa, tou sa hodnotí aj zároveň smá pán učiteľ – učiteľka,Moje dieťa dostáva 5 -ťky za vzdorovitosť,nie za to či skutočne ovláda účivo. Poznámky, že nemal domácu úlohu. Viac by mi pomohlo, keby sa tá domáca úloha poznačila do zošita, aby rodič vedel čo má kontrolovať. Tá poznámka potom, alebo päťka nemá význam, pretože ak dostanem za to päťku, už to nebudem písať. Páni riaditelia a učitelia, vôbec nejdete s dobou, ak by domáce úlohy, oznamy a všetky veci rodičia včas zachytili napríklad na webových stránkach školy, v žiackej elektronickej knižke, by mohli lepšie pomáhať a spolupracovať pri problémových deťoch.Toľko smútočných čierno kopírovaných pokynov, učebných úloh, čo deti dostávajú pôsobí deprimujúco, dva cudzie jazyky,to je ohromujúce, načo potom deti nosia do školy kilogramy kníh, tak im ich nedávajte.A práca s integrovanými žiakmi je na 101 mieste pre niektorých učiteľov, nevedia reagovať na postihnutie, nepoznajú poruchy správania, len kvalitne zapíšu žiacke knižky Váš syn vyrušoval. To Vám niektorým ide perfektne. Ako to robia tí, ktorí nepíšu poznámky, nedávajú za každú cenu päťky. Pred tými sa hlboko skláňam a som šťastná že ich máme.

  9. julia says:

    Reagujem na komentár pani Anny. Nie je pravda, ze skoly nepracujú s integrovanými žiakmi. Na našej škole sa im venuje každý pedagóg. Dokonca im vytvárame pracovné listy, kde si dopĺńajú poznámky, aby nemuseli písať. Vytvárame im špeciálne testy, pretože potrebujú iné spôsoby testovania a iný čas. Ale ani si neviete predstaviť aké je to časovo náročné. A to, že má učiteľ takýchto žiakov aj 5 v triede, nemá zaplatené. Asistenti chodia len na slovenský jazyk a na matematiku. Ja učím anglický jazyk a ku mne asistent nikdy neprišiel. A mám takého žiaka, ktorého nezaujme nič. Mama tvrdí, že už nevie, čo s ním. Má poruchy pozornosti. Nebolo by lepšie, keby bol v špeciálnej škole, kde je v triede 5 žiakov. Vyrušuje celú triedu, spolužiaci sú zúfalí, tí, ktorí sa chcú učiť. Tí, ktorí sa nechcú, sa ku nemu pridajú. Integrovaní žiaci sú “nedotknuteľní”, väčšinou ich nehodnotíme nedostatočnou, prižmurujeme oči pri disciplinárnych problémoch. Aspoň ja im zriedkakedy dám poznámku. No 50% z nich nejaví záujem, aj keď sa učitelia snažia im to uľahčiť. Jednoducho to využívajú. Aj niektorí rodičia. Ak dieťa neprospieva, dajú mu nálepku “integrovaný”. Pre štát je jednoduchšie, dať takýchto žiakov do triedy k intaktným žiakom ako platiť za špeciálne školy. Takýmto žiakom sa majú venovať špeciálni pedagógovia. My ostatní sme špeciálnu pedagogiku neštudovali. Nám môže poradiť len špeciálny pedagóg v škole.

Leave a Reply to jojo