Skip to content
 

Pár slov o tých, ktorí budú onedlho odídení

Po každých voľbách dochádza vo väčšine rezortov k výmenám ľudí na vedúcich postoch. Niektorí odchádzajú sami, iní „sú odídení“. Mnohým ľuďom sa táto prax nepáči. Priznám sa, že aj ja som v minulosti tieto povolebné personálne obmeny kritizoval a volal po stabilizácii a „odpolitizovaní“ školstva. Zastával som názor, že víťazmi volieb by mali byť obsadzované iba vybrané najvyššie funkcie a že zvyšné riadiace posty by mali dlhodobo zastávať nezávislí odborníci vyberaní konkurzmi, ktorí by si bez ohľadu na výsledky volieb robili ďalej svoju odbornú prácu.

Dnes už si to nemyslím. Uvedomil som si, že táto predstava vychádza z chybnej premisy, že existuje niečo ako „ideológiou nezaťažený, neutrálny, čisto odborný pohľad na vec“. Ten možno naozaj existuje, no iba v niektorých úzko špecializovaných oblastiach (najmä vedeckých a technických). Preto skutočne netreba po voľbách meniť riaditeľa jadrovej elektrárne, štatistického úradu či zoologickej záhrady. Tí všetci vykonávajú striktne odborné, apolitické, od ideológií nezávislé činnosti. Riadenie školstva však takouto čisto odbornou, hodnotovo neutrálnou činnosťou nie je.

Školstvo môže mať veľmi odlišné podoby, z ktorých každá vyhovuje ľuďom s istým pohľadom na svet. Neexistuje žiadna „objektívna, čisto odborná a od ideológie nezávislá“ pedagogika. Má štát do školstva vstupovať viac alebo menej? Má byť škola jednotná alebo diferencovaná? Má byť kurikulum centrálne dané alebo tvorené školami? Má byť školstvo bezplatné alebo spoplatnené? To nie sú čisto odborné otázky, ako by sa mohlo zdať. Odborníci – neoliberáli budú na ne odpovedať celkom inak ako ľavicovo orientovaní odborníci. A nedajme sa oklamať tým, že niekto bude svoje názory opierať o rôzne prieskumy, štatistiky, tabuľky, grafy. To vôbec nemusí robiť jeho názory objektívnymi či vedeckými a menej ideologickými. Svetonázor a hodnotové preferencie sa totiž prejavujú už v tom, ktoré z množstva dostupných dát vypichneme a ktoré naopak ignorujeme.

Práve preto je predstava o riadení školstva „politicky nezávislými odborníkmi“ nereálna. Okamžite totiž vzniká otázka: ktorými? Tými neoliberálnymi? Alebo ľavicovými? Alebo kresťanskými? To, že Dušan Čaplovič má iný pohľad na optimálne smerovanie školstva ako Eugen Jurzyca, je práve odrazom a dôsledkom tohto ideologického podhubia školstva. Nemožno objektívne rozhodnúť, ktorý z nich má „pravdu“ – tu nie sme v matematike či logike, kategória „pravdy“ sem jednoducho nepatrí.

Ako sa tento problém rieši v liberálnych demokraciách? O rôznych alternatívach sa vo verejnom priestore diskutuje, následne si jednotlivé politické strany prisvoja niektoré z diskutovaných koncepcií a predstupujú s nimi pred voličov. Občania vo voľbách vyjadria svoje preferencie a následne sa realizuje tá koncepcia, ktorá získala najväčšiu podporu verejnosti.

V situácii, keď sa veľká časť voličov priklonila k ľavicovému vnímaniu sveta, by bolo nelogické, keby naše školstvo bolo naďalej formované v duchu pravicovej neoliberálnej paradigmy. Aj preto zrejme mnoho nositeľov tejto paradigmy onedlho opustí svoje funkcie. Na rozdiel od riadenia elektrárne či zoologickej záhrady ich práca totiž nie je a principiálne nemôže byť hodnotovo či svetonázorovo neutrálna. Treba však zdôrazniť, že ich odvolanie nebude nič hovoriť o tom, či svoju prácu robili dobre alebo zle. „Zle“ v rámci jednej paradigmy často znamená „dobre“ v rámci druhej.

Tí, ktorým sa tento vývoj nepáči, majú v demokracii jedinú možnosť: snažiť sa vo verejnom priestore pôsobiť tak, aby čo najviac spoluobčanov získali pre svoj pohľad na svet.

Vladimír BURJAN

18 Comments

  1. Anino says:

    Problém je v tom, že “neoliberálni” ľudia v školstve školu ako je naša nechajú žiť. “Ľavicoví” od nás budú chcieť, aby sme sa vzdali všetých dobrých vecí, ktoré sme vymysleli, budú sa nás snažiť napchať do kolóniek a keď sa budeme líšiť, budeme na rane. http://www.youtube.com/watch?v=lQvbg_qieK4 Dúfam, že prežijeme najbližšie štyri roky.

  2. Peto says:

    fuha pan Burian,
    zavidim Vam vas nadhlad… ;-)) velmi dobre zhrnute, dakujem.

  3. miro babinsky says:

    Hlavný problém je v tom, že tých nezávislých odborníkov, ktorí robia odbornú prácu a nemuseli by byť vymenení nemá kto vybrať. Dzurindova vláda zrušila úrad verejnej a štátnej správy čím umožnila vznik akčných pätiek SMER+HZDS+SNS aby obsadzovali všetky miesta politicky. Toto prevzala aj odchadzajúca vláda. Stačí si skontrolovať matovičov zoznam. Osobne si myslím, že učitelia a školy sa nemusia až tak obávať – miesta riaditeľov nie sú až tak dobre platené… máš však pravdu že ministerstvo školstva zmeny potrebuje a to nielen preto že budúca vláda bude ľavicová. Vlado a teraz úprimne: ty by si sa vrátil na ministerstvo (napríklad do tej istej funkcii v ktorej si bol)?

  4. miro, to je velmi lahka otazka. nie. ani do ziadnej inej vykonnej funkcie.

  5. ….a preto demokracia nefunguje bez “uprázdnenj stolicky”, kde sedi to, na com sa dohodneme, ze to vsetci rešpektujeme. Bez dohody sme sústava, ktorá nemá riešenie.

  6. Radovan Zajíc says:

    Vážený pán Burjan, práve dnes som čítal rozhovor s pánom prof. Pupalom o neoliberálnych tendenciách v našom školstve. Nemožno s ním nesúhlasiť. Len z článku som mal dojem, že dobrá cesta neexistuje (len môj osobný dojem).

    Cítim potrebu uverejniť tu článok prof. Papulu “Politické gesto alebo potrebný impulz” z roku 2006, Pedagogické rozhľady 02/2006
    alebo:

    http://www.noveskolstvo.sk/article.php?25&ezin_author_id=8

    Osobne zastávam názor, že ideológia by sa do školstva miešať nemala.

  7. natasa 101 says:

    Odborníci boli za každej vládnej garnitúry a aj “pravičiari” robili čistky. Môj názor je, že každý je nahraditeľný, ja, ty, vy, my aj oni a vždy môžu a aj prídu mladší a lepší. Pravičiari mali oveľa viac príležitostí realizovať svoje pokrokové myšlienky, boli tu oveľa dlhšie, než tak veľmi vami zatracovaný SMER a čo ste dokázali???Akurát nominovať za ministra toho najneschopnejšieho z najneschopnejších a “makať” ste začali o päť minút 12.

  8. Hana says:

    Nesouhlasím. Pokud by se pravidelně střídala levice a pravice, znamená to, že se vždy po čtyřech letech (někdy i častěji) bude měnit koncepce školství? Chápu, že nezávislost jako taková neexistuje, ale jsou jisté hodnoty, které mohou sdílet lidé na pravici i na levici, např. by si mohli uvědomit, že děti, které jsou teď ve školách, budou o nich rozhodovat,léčit je a pečovat o ně, až budou staří a nemohoucí…A měli by společně stanovit určité zásady, kterými se bude řídit ten, kdo bude zrovna u moci, a troufám si tvrdit, že pak by úředníci na ministerstvu školství klidně mohli pokračovat v kariéře. A učitelé by se nemuseli děsit, co je to zase čeká za novinky, a mohli by se věnovat dětem a výuce a dalšímu vzdělávání. Myslím si, že nakonec k něčemu podobnému dojde, ráda bych, aby to bylo z “čistého rozumu”, a ne z potřeby odvrátit katastrofu…. Hana

  9. Slavomir says:

    Stotožňujem sa s názorom pána Burjana, dnes nejde o to kto koho vymení, alebo či je odborník odborníkom. Podľa môjho názoru a skúsenosti pri prací so školami, viem dnes potvrdiť jedno: Školstvo je také dobre a výkonne, ako jeho najslabší článok, čo je ten článok? Odpoveď si každý dá sám. Prvotná je podľa mňa ideologicko -strategická myšlienka školského systému a to pre koho je škola určená a čo očakávame. Podľa mňa je určená pre žiakov a jej cieľom je vychovať ľudí, ktorý sa plynule zaradia do spoločenského diania. Ak je dnes v kurze otázka nastolený Európskou komisiou ohľadne zreálnenia študijného zamerania na požiadavky trhu prace, je potrebne začať pripravovať nielen nove študijné zamerania a kurikula, ktoré vyjdú z požiadaviek trhu, ale aj zamerať sa na samotnú prípravu budúcich učiteľov. Tu uvediem jeden príklad: Môj nemenovaný kamarát bol oslovený ako distribútor inovatívnych zariadení o sponzorstvo pre jednu pedagogickú fakultu, nakoniec im venoval interaktívnu tabuľu a ďalšie zariadenia. Jeho jedinou podmienkou bolo, aby škola spolupracovala a napísala prípadovú štúdiu, prípadne spravila seminár, ako interaktívna tabuľa napomáha učiteľovi pri práci, alebo opačne nepomáha. Podľa mňa dobrý obchod . Po roku sa nedočkal ani odpovede, ani +žiadneho výstupu z nemenovanej školy. Myslíte si, že takýto prístup PF. napomáha spolupráci a podpore súkromného sektora školstvu? Podľa mňa nie, aj s rozhovoru som pochopil, že viac už nepodporí takéto úsilie. Ja sa tiež dlhé roky snažím sa presviedčať zahraničné, ale aj naše spoločnosti o pomoc a podporu práve Slovenského školstva( pár príkladov si môžete pozrieť na http://www.itskola.eu), ale pokiaľ si ľudia, ktorý tvoria školsky systém neuvedomia, že to robia pre deti, pre svoje vnúčatá a budúcnosť celej spoločnosti, tak nikdy nebudeme školstvo na vyspelej a modernej úrovni a rovnako nedotiahneme takú významnú investíciu do vedy a výskumu a samotného školstva akú by sme mohli mať ( verte, či neverte tie peniaze sú tam vonku a čakajú, ale majú chuť prísť k nám?). Rovnako je tu ľudská otázka, koľko ľudí toľko chuti, presne o tom je momentálna situácia v školstve, ja osobne si vážim každého učiteľa, ktorý vstúpil do školy a trápi sa a bojuje, každého, ktorý je učiteľom. Mám pre Vás ďalší príklad, jeden môj nemenovaný kamarát sa mi raz posťažoval, ake to je ťažké presvedčiť ministerského úradníka o reforme a digitalizácií, keď prerokovávali digitálne triedne knihy. „ Pri pive Vám to odklepnem, ale ako ministerský úradník nemôžem.. To sme kde ako? Nie je to pre nás, pre celkový systém? Alebo má stať reforma na sebeckosti, že ja som nepredložil niečo tak pokrokové a preto poviem NIE! Či to bude nakoniec správne ukáže prax, ale nikdy by som žiadnu myšlienku, ktorá je vyargumentovaná nezavrhoval.
    Na koniec dávam len pár myšlienok pre zamyslenie ( viac to by tu bolo málo miesta ):
    – Digitalizácia školstva je jedinou cestou k úspore a efektívnosti systému ako celku
    – Úplná zmena myslenia a pôsobenia pedagogických fakúlt, koncepčné riešenia
    – Zmenšenie počtu žiakov v triedach na 12 ( učiteľ sa má stavať k žiakovi ako individualite)
    – Spojazdnenie školského serverového systému ako celku a prepojenie na všetky školy v SR
    – Eurofondy čerpať účelnejšie a hlavne rýchlejšie, ASFEU tvorí projekty, nie školy! (školy sú len prijímateľom a vyplňujú na základe ich požiadaviek čo potrebujú)
    – Vytvoriť na MŠ SR sekciu strategického riadenia, pre komunikáciu s EK, prípadnými investormi a aktívne vyhľadávať pre VŠ partnerov pre vedu a výskum….

  10. Viliam Búr says:

    Ľudia majú rôzne názory na to, ako by sa veci mali správne robiť. Jedno riešenie je, že kto má práve politickú väčšinu, ten bude diktovať všetko. Druhé riešenie by mohlo byť, že budú také aj onaké školy, a väčšina škôl bude toho typu, ktorý vyhovuje väčšine. Problém je, že aj výber medzi prvým a druhým riešením je vec názoru, a teda v podstate politická otázka.

    Skrátka, keď sa pokúsime rozdiel medzi dvoma politickými názormi riešiť na meta-úrovni, dostaneme dva politické názory aj tam. Samotná snaha o rozumný kompromis je totiž tiež len politickým názorom, proti ktorému stojí napríklad politický názor “víťaz berie všetko”.

    Čo z toho, že sa u nás striedajú ľavicové a pravicové vlády, keď školstvo stále zostáva centralizované? A z toho vyplýva, že čo človek buduje roky alebo desaťročia, môže mu byť zajtra zrušené jediným škrtom úradníckeho pera. Problém nie je v tom, či je to ľavicový alebo pravicový úradník, ale že vôbec ktorýkoľvek úradník má takúto moc nad ľudskými životmi, bez akejkoľvek zodpovednosti za výsledok. Lenže zase sme v tej situácii, že podľa niektorých názorov je toto nesprávne, a podľa iných zase úplne správne.

    Povrchné zmeny, striedanie ľavice s pravicou, tu máme od roku 1989. Ale v otázke “úradnícky diktát verzus osobná sloboda” sme stále v jednej polohe prinajmenšom od čias Márie Terézie. A to je niečo, čo má trápi viac než to, či dotyčný úradník je ľavičiar alebo pravičiar.

Leave a Reply