Skip to content
 

Za Prvej republiky študovali na gymnáziách menej ako 2 % populácie

Často dnes počuť náreky nad tým, ako upadá úroveň školstva, pričom najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí o gymnáziách a vysokých školách. Mnoho ľudí sentimentálne spomína na atmosféru a úroveň prvorepublikových gymnázií, ktoré poznáme najmä z rôznych filmov pre pamätníkov (samozrejme vo veľmi skreslenej podobe). Faktom je, že vtedajší žiaci skutočne recitovali Vergília v latinčine a ich učitelia písali vedecké monografie. Zdá sa, že táto doba a takáto úroveň škôl je nenávratne stratená. Prečo?

Čiastočnú odpoveď dáva aj údaj z nadpisu. Gymnázium v tých „zlatých časoch” navštevovalo menej žiakov, než ich dnes študuje na doktorandskom štúdiu (kde získavajú titul PhD). Je samozrejmé, že pokiaľ vytvoríme školu pre takúto úzku elitnú skupinu populácie, je možné držať jej úroveň veľmi vysoko. Rovnako je samozrejmé, že keď zmeníme školskú politiku a rozhodneme sa do toho istého typu školy prijímať 28 % populácie namiesto 2 %, úroveň musí dramaticky poklesnúť. Je to zákonité a nie je to vina učiteľov ani žiakov. Vynára sa však niekoľko otázok.

Bol takýto krok rozumný? Čo bolo jeho cieľom? Na čo slúžil? Ako nám (ako spoločnosti) pomohol? Myslím, že na tieto otázky by naši politici vedeli pomerne ľahko odpovedať a zdôvodniť, že to naozaj nutné bolo. Mohli by sme diskutovať o tom, či má cez gymnáziá prechádzať 18 % alebo 28 % populácie, ale tie 2 % boli vzhľadom na celkový vývoj spoločnosti určite neudržateľné.

Bolo však rozumné celkom zrušiť vysoko kvalitné školy pre malé percento populácie? Nebolo by bývalo rozumnejšie (a výhodnejšie pre spoločnosť) ponechať niečo ako „klasické gymnáziá” pre 2 % populácie a okrem nich vytvoriť akési „obyčajné” gymnáziá pre tých ďalších 26 %? Spoločnosť možno potrebuje isté (hoci malé) množstvo špičkovo vzdelaných ľudí, ktorých už dnešné „masové” gymnáziá nedokážu vyprodukovať. Inými slovami: výrazne sme zvýšili úroveň vzdelania 26 % populácie, ale zaplatili sme za to znížením úrovne pre 2 % populácie. Bolo to rozumné? A bolo to nevyhnutné? Nebolo možné zachovať oboje?

Toto sú otázky pre decíznu sféru. Úlohou učiteľov je prispôsobiť sa v každej situácii tej úrovni žiakov, ktorých majú na škole. Nemali by odmietať učiť slabých a sťažovať sa na ich nízku úroveň. Každý žiak si zaslúži dobrého učiteľa a kvalitné vyučovanie. A tí slabší ich dokonca potrebujú viac ako dobrí.

Vladimír BURJAN

2 Comments

  1. Anino says:

    Pri čítaní článku mi napadli dve veci.

    Prvá z nich je nádherná knižka od pána Jaroslava Žáka “Študáci a kantoři”, ktorá pojednáva o pomeroch na gymnáziu za prvej republiky a ktorá dá človeku do pedagogickej praxe viac, než štyri semestre teoretickej pedagogiky. (Pre záujemcov je k dispozícii online: http://ld.johanesville.net/zak-02-studaci-a-kantori?page=1 ) Podľa tej knižky bola situácia na gymnáziách za prvej republiky neuveriteľne podobná tej súčasnej bez ohľadu na to, či tam študovali 2% žiakov alebo 26% žiakov.

    Druhá je fakt, že medzi gymnáziami sa veľmi jednoducho vyprofilujú tie, ktoré sú dobré. Stačí sa pozrieť na výsledkovú listinu krajského kola matematickej olympiády, aby človek vedel, že ak chce robiť v Bratislave matiku alebo informatiku, tak má ísť na Gamču, na Novohradskú alebo ku nám. Myslím, že nie je celkom nutné vyhlasovať, že “tieto gymple sú tie dvojpercentné”. Možno by úplne stačilo, aby dobrým školám prestali hádzať polená pod nohy. (Napr. máme tri super piate ročníky, ale dovolia nám otvoriť iba dve prímy, lebo Mikolaj šiel po krku osemročným gymnáziám a Jurzyca to nezrušil…)

  2. Tomas Kulich says:

    Polske “experimenty” hovoria o presnom opaku: oddialili okamih specializacie ziaka (inak povedane, oddialili okamih delenia na “lepsich” a “horsich”) a dosiahli tym vyrazne poskocenie v Pisa testoch a to nie len v priemere ale platilo to aj pre lubovolnu “vykonnostnu podtriedu” samostatne. Intuitivne to tiez dava zmysel: Sikovneho ziaka moze viac motivovat vedomie ze v comsi (napr. matika, ale kludne aj futbal) vyrazne vycnieva nad schopnosti svojich spoluziakov; moze to byt ovela motivujucejsie ako prostredie, kde sa latka automaticky dviha tak, ako rastu schopnosti.

Leave a Reply