Skip to content
 

Ako by ste reagovali vy?

Už dávnejšie sme v časopise DOBRÁ ŠKOLA plánovali spustiť rubriku, v ktorej by sme diskutovali o rôznych problémových situáciách, ktoré sa skutočne stali niektorému z čitateľov na hodine a hľadali spoločne najvhodnejší spôsob, ako by mal učiteľ v danej situácii reagovať. Keď som si včera prečítal príspevok istej učiteľky na Facebooku (reagovala v ňom na môj text o spätnej väzbe), bolo mi jasné, že prišla tá správna chvíľa zamýšľanú rubriku skutočne spustiť.

Tu je historka, s ktorou sa na Facebooku podelila istá učiteľka zo strednej odbornej školy:
„Keď som od študenta preberala pozberané písomky, v reakcii na moje “thank you” mi dotyčný odpovedal “fuck you!” (v preklade je*em ťa!, pozn. V. B.). Pritom nemal na takúto urážku ani najmenší dôvod, len mal pocit, že to je ohromná zábava, pretože sa to vraj rýmuje. Pritom tento 16-ročný humorista veľmi dobre chápe význam tejto frázy. A tak bude mať milý a drahý študent pokarhanie, na ktorom sa určite opäť schuti zasmeje. Kladiem si otázku: Kde je ľudská dôstojnosť učiteľa? Či už ani na tú nemáme právo? … Musím povedať, že sa ma to veľmi dotklo, pretože to je študent, za ktorého som sa prednedávnom prihovárala u inej kolegyne. Teraz už túto podporu študenta z mojej strany ľutujem, pretože som sa na vlastnej koži presvedčila, že som sa mýlila a že kolegyňa mala vtedy pravdu.“

Bol by som veľmi rád, keby ste mi v rámci diskusie napísali, či bol podľa vášho názoru uvedený postup učiteľky resp. školy správny alebo nesprávny a stručne zdôvodnite prečo. A ak si myslíte, že nebol správny, napíšte, ako by podľa vás bola mala postupovať a prečo. Najzaujímavejšie príspevky uverejníme v DOBREJ ŠKOLE a pridáme aj náš názor.

Vladimír BURJAN

25 Comments

  1. autorka príbehu says:

    Keďže som triednou učiteľkou tohto študenta, po konzultácii v rámci metodickej komisie (v zložení triedny učiteľ, majster odborného výcviku a hlavný majster odborného výcviku) som tomuto študentovi navrhla pokarhanie riaditeľom školy, avšak vedenie školy sa doposiaľ nevyjadrilo, keďže v takýchto prípadoch platí, že vyjadrenie má byť podané do 2 mesiacov. V prípade, že vedenie školy tento návrh metodickej komisie neschváli, pokúsim sa navrhnúť tomuto študentovi zníženú známku zo správania za hrubé porušenie školského poriadku (t.j. používanie vulgárnych výrazov v priebehu vyučovacej hodiny).

    Kolegyne a kolegovia, myslíte si, že by som mala na študenta podať trestné oznámenie za urážku mojej osoby, aby si uvedomil (a rovnako aj jeho spolužiaci), že takéto správanie voči učiteľovi už presahuje hranice tolerancie a nie je možné ho tolerovať ani ako menej vydarený pokus o humor?

    • Hanka says:

      Vážená paní kolegyně, ten kluk Vám ublížil, ponížil Vás, ale snažte se, prosím, nechovat se stejně. Zkuste si s ním promluvit, říci mu, že se Vás to dotklo,že se ho jako třídní učitelka zastáváte, že Vy mu ublížit nechcete, ale trváte na omluvě, jinak bude potrestán. A uvidíte. Když se omluví, tak konec. Když ne, potrestejte ho v rámci školy. Trestní oznámení bych nepodávala. Přeji pevné nervy! Hana

      • Anna Šatková says:

        Pani Hanka, pracujem v školstve už 25 rokov, ale to čo si dovoľujú žiaci teraz už je neúnosné. Učiteľ má tiež svoju hrdosť. Ak menovaný žiak bude pracovať a urazí svojho nadriadeného, bude z neho nezamestnaný. Tak prečo my učitelia máme stále len ustupovať. Mne sa takéto niečo ešte nestalo, ale moje kolegyne dosť často musia akože prepočuť nejaké to slovo z iného slovníka. To samozrejme nie je správne, ale na SOŠ sa stretávame s rôznymi žiakmi. Menovaný žiak sa síce ospravedlní, ale za chrbátom sa bude smiať. Malo by sa konečne začať s trestnými oznámeniami a snáď by to žiaci i rodičia pochopili.

  2. juraj droppa says:

    zaujimal by ma nazor rodicov toho studenta na jeho spravanie, rozpravali ste sa s nimi o tom ?

    • autorka príbehu says:

      Mamu tohto študenta som telefonicky informovala (v ten deň, keď sa to stalo) a pozvala som ju na osobné stretnutie, pričom aj napriek svojmu súhlasu, že do školy za mnou ako triednou učiteľkou príde, bez ospravedlnenia neprišla. Poslala som jej písomné predvolanie a dúfam, že sa dostaví v stanovenom termíne. Študent má len matku, otec nie je uvedený ani v rodnom liste, takže je nemožné ho kontaktovať.

  3. Anino says:

    Už som napísal voľačo do Dobrej školy. Možno ešte doplnenie sem – trestné oznámenie by som asi nepodával. Ale rozhodne by som tomu chalanovi povedal, kľudne aj viackrát, že sa vás to strašne dotklo. Formálne postupy (pokarhanie, trestné oznámenie) majú tú nevýhodu, že sú formálne a ako také sú často aj vnímané druhou stranou. Oveľa účinnejšie a pre toho chalana užitočnejšie bude, keď mu párkrát zopakujete, že pokiaľ niekomu povie “ja ťa jebem”, tak ho môže hlboko uraziť, strašne vytočiť a že šanca zachovať si s dotyčným človekom rozumné vzťahy bude potom naozaj malá. A pri vysvetľovaní bude účinnejšie používať slovenský ekvivalent jeho výroku, pretože ako už správne podotkol niekto na facebooku, citlivosť k zahraničným vulgarizmom nie je taká vžitá, aj keď človek pozná preklad.

    Inak – u nás na škole padla asi pred desiatimi rokmi jedna dvojka z chovania za použitie gesta z ilustračného fota proti učiteľke. Jej účinok bol napodiv relatívne konraproduktívny. Presne preto, že sa kládol dôraz na tú formálnu stránku a nikto si nedal námahu tomu chalanovi povedať, čo to môže porobiť vo vzťahoch a že tak niekoho môže náramne uraziť.

    • autorka príbehu says:

      Váš postoj je určite správny a rozhovor medzi štyrmi očami som so študentom mala – aj som mu dala priestor, aby sa mi ospravedlnil, no neurobil tak. Problém je zrejme v tom, že mnohí mladí ľudia (a je to aj prípad tohto študenta) takouto formou bežne komunikujú aj s vlastnými rodičmi, ktorí majú pocit, že s tým “sa nedá nič robiť”, pretože dnes je vraj “taká doba”. S čím ja osobne nesúhlasím a samozrejme, že sa to rodičom pokúšam vysvetliť, ale mnohokrát si vypočujem ich odmietavý postoj, že ja predsa nemám právo poúčať rodiča ako má vychovávať svoje dieťa.

  4. Anna Gottweisova says:

    Moja skúsenosť je, že častokrát takéto správanie žiaka je len zúfalou snahou o upútanie pozornosti učiteľa alebo spolužiakov. Pokarhanie a znížená známka zo správania z neho na chvíľu robia hrdinu triedy. A možno o to mu išlo. Určite by som najprv rozprávala s ním a s triedou, ak by prišiel na to, že sa má ospravedlniť, formálne by som ho netrestala.Ak nie, rozprávala by som s rodičmi. Bohužiaľ častokrát žiak iba preberá slovník svojich rodičov. Keď som spoznala rodičov svojich problémových žiakov, lepšie som pochopila prečo sú problémoví.Určite neexistuje univerzálne riešenie, ale pri každom by si učiteľ mal zachovať nadhľad a zvážiť dôsledok svojho rozhodnutia . Ak je učiteľ presvedčený, že žiak mý byť oficialne pokarhaný, tak by sa to malo stať obratom, nie o dva mesiace.

    • Alexander Kapraľ says:

      Súhlasím s Vami; podstatné k zaujatiu postoja je aj bližšia špecifikacia situácie, v ktorej to povedal, stalo sa mu to už niečo podobné v minulosti?, intonácia hlasu,je to puberta?, páči sa mu učiteľka?, chcel má uraziť?, ublížila som mu?, … je toho strašne veľa na okamžité zhodnotenie situácie učiteľom a adekvátnu reakciu. Ja by som sa to snažil obratiť smerom k humoru. Mne sa stal podobný prípad, keď mi žiačka siedmeho ročníka dala facku. Pre chorobu nebola prítomná dva týždne na vyučovaní, takže po jej nástupe som ju upozornil, že ostatní žiaci písali písomnú prácu, ktorú bude písať aj ona. Povedal som jej otázky, ktoré budú v práci a zároveň sa jej opýtal, koľko času potrebuje na zopakovanie a vysvetlenie zameškaného učiva. Dohodli sme sa na dvoch týždňoch. Po dvoch týždňoch som ju vyvolal ku tabuli, kde som napísal hodnotiacu stupnicu (počet bodov – známka a zároveň maximálny počet bodov, ktorý môže získať za jednotlivé otázky). Podľa uvedeného si žiačka sama ohodnotila svoje odpovede, sčítala si ziskané body a na základe získaných bodov som jej podľa stupnice priradil známku. Žiačka nesúhlasila s uvedenou známkou, … Preto som sa opýtal žiakov triedy či sme mali rovnaké otázky, rovnaku stupnicu … Žiaci na moje otázky odpovedali, že áno. … Toto sa zopakovalo dvakrát a žiačka napriek všetkému nesúhlasila so známkou. Preto som jej povedal, jej zapísujem do hárku tuším trojku(to čo jej vychádzalo) a keď si myslí, že som ostatných hodnotil inák nech mi dá facku, pričom som k nej sklonil hlavu. Padla facka. Bolo neuveritľné ticho, že by bolo počuť aj spadnutý špendlík. Hlavou mi preblesklo kadečo. Po rýchlom zhodnotení situácie som jej povedal, že jej už nikdy nepoviem, aby mi dala facku. Z ticha sa vynoril hurónsky smiech celej triedy. K uvedenému som sa priznal cca po desiatich rokoch. Dodnes neviem či riaditeľ, resp. učitelia o uvedenom vedeli. So žiačkou som vychádzal veľmi dobré.

  5. Peto says:

    Dobrý deň.
    Ja by som sa nepúšťal do boja… to sa nedá vyhrať. V skupine puberťákov učiteľ nemá dostatočnú autoritu aby to mohol ustáť z mocenského hľadiska. Takže ako je spomenuté v predchádzajúcom príspevku… žiak bude morálny víťaz tohto “boja”.

    Pokúsil by som sa zaujať mierne nezainteresovaný postoj, byť nad vecou. Provokáciu obísť. Neprijať výzvu na boj. Ale zachovať si svoj postoj – s využitím asertívnej komunikácie – niečo v štýle “zdá sa ti to vtipné lebo sa to rýmuje. ja si ale neželám aby sa v našej triede takto rozprávalo”.

    • autorka príbehu says:

      Ako ich triedna učiteľka o tom, že si neželám vulgárne vyjadrovanie v mojej prítomnosti ani v priestoroch školy s nimi (s celou triedou) aj individuálne hovorím veľmi často. Povedala som im, že ma to uráža nielen ako ženu aj ako človeka, ktorému na nich záleží – im je to však úplne jedno, mnohí títo mladí ľudia si nevážia absolútne nič a nikoho, ani svojich rodičov – tak nevidia ani najmenší dôvod prečo by mali preukazovať úctu nejakej učiteľke…

  6. učiteľka/neučiteľka says:

    Podobnú situáciu som zažila nedávno. Mala však iné okolnosti. V našej škole je zvyk počas veľkej prestávky poslať deti na školský dvor, v zime aspoň na chodbu. Počas svojej služby som prosila žiakov osmičky, aby už vyšli z triedy. Ako to býva, niektoré deti nie a nie odísť, trvala som však na svojom. Odrazu jedna zo sediacich žiačok vehementne vyštartovala a vyjdúc z triedy zanadávala na mňa, použijúc jednu z najvulgárnejších nadávok. Žiaľ, som to začula a nenechala som to už tak, pretože sa v poslednej dobe na škole veľmi rozmohlo používanie týchto vulgárnych slov. Žiačku som zobrala a išli sme za jej triednou s tým, že si želám hovoriť s jej mamou. Žiačkina mama mi na jednom stretnutí výslovne poprosila, že ak bude nejaký výchovný problém, mám jej dať vedieť. Triedna mamu oslovila, prišla do školy a povedali sme si, čo sa stalo. Prv než mama prišla žiačke došlo, že veľmi prestrelila a ospravedlnila sa mi. Od toho dňa však žiačka viac spolupracuje, pripravuje sa a nerobí problémy. Kolegyne mi radia trvať na dvojke zo správania, lebo je to horší priestupok ako fajčenie, za ktoré jednej žiačke minulý rok dvojku dali. Osobne na dvojke netrvám, lebo si myslím, že by sme mali byť radi, že vôbec došlo k zmene zlepšeniu žiačkinho správania. Na záver, zarazila ma reakcia riaditeľa, že on by sa radšej robil, že to nepočul. Nuž neviem, myslím si, že deti by mali poznať hranice.

  7. Xénia says:

    Ja by som zdvihla obočie a s nadhľadom sa spýtala, či si je plne vedomý, čo teraz urobil? Ak by sebavedome dodal, že áno, spýtala by som sa, či to bola reakcia na školstvo, konkrétnu písomku, alebo rovno na mňa. A s úsmevom by som ho požiadala, aby mi povedal svoje výhrady. Veľmi pozorne by som si ich vypočula a zvážila, do akej miery sú oprávnené. A podľa toho mu výhrady uznala, alebo spochybnila, alebo dala na správnu mieru s dodatkom, že džentlmeni vedia svoje rozhorčenie vyjadriť na úrovni, ktorá ich je hodná. V žiadnom prípade by som nepripustila, aby sa ma to osobne dotklo, ale objektivizovala by som si to ako problém, ktorý je treba riešiť.
    Xénia

  8. Hanka says:

    Dobrý den, přemýšlet o vhodné reakci je vždy snazší, než včas a správně zareagovat v tom jistém okamžiku. Nicméně mne napadlo- na hrubý pytel hrubá záplata – říci mu Fuck you too! – a bylo by vymalováno. Ale chápu, že je člověk v daném okamžiku zaskočen, zaražen a nechápe, jak mu může ublížit někdo, koho se zastával. Moje rada zní – NEBRAT SI NIC OSOBNĚ. Zkusit to s nadhledem staršího zkušenějšího tvora…Přemýšlím o tom, že by možná měli učitelé absolvovat v rámci pedagogického vzdělávání nějaký kurz o tom, jak se chovat v podobných případech…Takový trénink krizových situací pro učitele. Mne nedávno dost překvapil jeden třeťáček. Řekl, že nepůjde psát křídou na tabuli, protože si nechce umazat ruce. Musel by si je mýt, a to se mu nechce… A já bych si tím klukem promluvila mezi čtyřma očima, zeptala bych se ho, proč to udělal, a trvala bych na omluvě – a stačilo by mi i to, kdyby se mi omluvil mezi čtyřma očima. Udělal chybu, měl by ji napravit, a já bych se po tom rozhovoru cítila o trochu lépe…ale jen o trochu. Hanka

  9. juraj droppa says:

    neda mi nezareagovat na predchadzajuci prispevok o kurzoch pre ucitelov ako sa chovat v podobnych situaciach jednym citatom:
    “Riaditeľ zabezpečí pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v pracovnom čase preventívne psychologické poradenstvo najmenej jedenkrát ročne a umožní im absolvovať tréning zameraný na predchádzanie a zvládanie agresivity, na sebapoznanie a riešenie konfliktov.”
    Viete, co som citoval? Zakon o pedagogickych zamestnancoch.

    • autorka príbehu says:

      …hovorí sa, že “papier veľa znesie” 🙂 Realita je často úplne iná než to, čo je uvedené v zákonoch. Ak by som mala možnosť, tak by som takéto poradenstvo a možnosť tréningu celkom určite uvítala.

  10. autorka príbehu says:

    Záver príbehu: Študentovi bolo oficiálne udelené pokarhanie riaditeľom školy za vulgárne vyjadrovanie v priebehu vyučovacej hodiny. Skutočnosť, že študent tento vulgarizmus adresoval priamo učiteľke sa “prehliadla”…Humorista pokarhanie komentoval slovami “Pche! no a čo?! Taký trápny papier aj tak NIKOHO nezaujíma!” …a bohužiaľ, asi to bude tak! Pretože jeho matka sa do školy napriek predvolaniam (a prísľubom, že príde) doposiaľ nedostavila.

  11. Katarina says:

    Naco je toto dobre? A ako sa budu riesit vaznejsie preslapy? Ja som len obycajna matka… Ale zapismi do triednej knihy sa napriklad u mojho syna riesia vsetky preslapy a to je tretiak na zakladke… Opisoval, ani neviem ci si vobec celkom uvedomoval co robi, lebo ked nevedel, otvoril si verejne ucebnicu na lavici a pisal… Nezvladol isty konflikt pri sebahodnoteni a hodil triednu knihu na zem… Nezlahcujem, ani ho neospravedlnujem… Ale ako mu pomoze zapis? A mozna dvojka zo spravania? Kto sa ho opytal, preco to robil? Preco sa hneva? Ci si mysli, ze je spravne, co spravil? A ubezpecit ho, ze jeho nazor je dolezity, ze je dolezite ako sa citi, aj ked niekedy dosledky bolia, jeho aj ucitela… Ja som to doma s nim spravila… Navstevujem aj poradnu… Ale nema aj skola sa zamysliet nad svojim postojom? Ja sa necudujem, ze deti otupeju a povedia pche… Veru papier znesie vsetko… Ale mozno naozaj uspesne zvladnutie konfliktnej situacie a dobry pohovor, pomoze viac… Skoda, ze zvladanie konfliktov namaju ucitelia POVINNE! Aj mne by sa zisiel 🙂

    • autorka príbehu says:

      Milá pani Katarína, zaujala ma Vaša otázka “Načo je toto dobré?”… nuž je to jeden z mála spôsobov ako má učiteľ právo dať študentovi verejne najavo, že si voči učiteľovi nemôže dovoliť úplne všetko. Študent, ktorý ma urazil pred celou triedou mal možnosť i priestor v osobnom pohovore vysvetliť PREČO to urobil aj OSPRAVEDLNIŤ sa mohol, keby bol chcel, lenže ON zjavne nechcel. Keď napokon prišla jeho mama do školy, snažila sa vysvetliť mi prečo sa jej syn správa tak ako sa správa – vraj je to preto, že vyrastá bez otca, že je hyperaktívny, že fajčí marihuanu (a ktovie čo iné ešte berie!), že je vulgárny voči každému a útočí na kohokoľvek si zmyslí… a tak som si vypočula nespočetné množstvo dôvodov PREČO jej syn za to NEMOZE, že sa vyjadruje a prejavuje absolútne neadekvátnym spôsobom. Pritom z môjho pohľadu ide zo strany tohto 17-ročného mládenca iba o “frajerinu” a snahu dokázať si, že naňho nikto nemá, pretože ON je “pán”. V takýchto prípadoch pohovor má nulovú hodnotu, pretože zmýšľanie takto orientovaných mladých ľudí má “tunelový” charakter – nevidia nič a nikoho okrem seba.

      • autorka príbehu says:

        …a nie nepomýlila som sa 🙂 Koncom novembra mal tento môj “humorista” už 17 rokov! avšak aj naďalej sa správa ako popudlivý škôlkár…

  12. zuzana says:

    to je to najsmutnejšie, že sa učitelia nemajú kedy so žiakmi porozprávať … len tak, alebo ak sa ozaj niečo stane … ako potom chceme od nich, aby niečo vedeli? myslím tým, ako sa majú správať v tej alebo onej situácii …. škoda …

  13. Erika says:

    A čo ak je tovar opačne že učiteľ sa vulgárne vyjadruje voči študentovi? To je v poriadku?

  14. Erika says:

    A čo ak je to opačne že učiteľ sa vulgárne vyjadruje voči študentovi? To je v poriadku?

Leave a Reply