Skip to content
 

Ako byť lepším učiteľom (4.) – Spätná väzba

Spätná väzba je dôležitá v každej profesii založenej na komunikácii a nie je to inak ani v prípade učiteľstva. Máte pri svojej práci dostatok spätnej väzby? Venujete jej pozornosť? Žiadate o ňu? Využívate ju na svoj ďalší odborný rast? Mám pre vás niekoľko tipov, ako na to.

Existujú dva základné druhy spätnej väzby – spontánna a vyžiadaná. Spontánna je tá, ktorú dostávame bez toho, aby sme sa o to aktívne pričinili, bez toho, aby sme sa niekoho pýtali na jeho názor či vyzývali ho, aby sa k nášmu pôsobeniu vyjadril. Keď sa dozviete, že sa vaši žiaci boli sťažovať riaditeľke na neúmerné množstvo domácich úloh, je to spontánna, nevyžiadaná spätná väzba. Keď žiakom na hodine rozdáte lístočky a požiadate ich, aby každý napísal tri veci, ktoré by na vašich hodinách zmenil, pôjde o vyžiadanú spätnú väzbu, ktorú ste sami podnietili.

Spontánna spätná väzba – výhody a nevýhody
Výhodou spontánnej spätnej väzby je jej väčšia vierohodnosť. Ak ste sa žiakov, rodičov či kolegov nič nepýtali a oni napriek tomu cítili potrebu vás pochváliť alebo skritizovať, asi sa im na vašej práci naozaj niečo páčilo alebo naopak nepáčilo. Spontánnej spätnej väzby však spravidla nie je príliš veľa. A čo je ešte horšie: nemáte istotu, že ju dostanete vtedy, keď ju najviac potrebujete – napríklad keď ste na hodine vyskúšali nejakú novú metódu.

Ďalším problémom môže byť jej nevyváženosť. Negatívne emócie sú silnejším hnacím motorom pre naše konanie ako pozitívne – ak sa nám niečo nepáči, je pravdepodobnejšie, že s tým vyjdeme von, ako keď sa nám niečo páči. Pri vyhodnocovaní spontánnej spätnej väzby preto treba mať na pamäti, že sa ozýva možno jeden z piatich nespokojných, ale iba jeden z dvadsiatich spokojných. Na druhej strane, jeden z mojich životných učiteľov vždy hovorieval: „Ak mi chcete pomôcť, kritizujte ma. Chvála mi nič nedáva.“

Vyžiadaná spätná väzba – výhody a nevýhody
Ak chcete mať istotu, že spätnej väzby budete mať dostatok, nebojte sa o ňu občas požiadať. Určite stojí za to a môže vás to ako učiteľa výrazne posúvať ďalej. Majte však na pamäti, že respondenti sa môžu hanbiť alebo obávať byť úprimní, čo môže vierohodnosť spätnej väzby ovplyvniť. Našťastie, ak sa opýtate väčšieho počtu osôb, niekoľko neúprimných názorov neovplyvní celkový dojem, ktorý získate. Získané názory budú úprimnejšie, ak umožníte odpovedať anonymne.

Koho sa pýtať?
Pre učiteľa existujú tri základné skupiny ľudí, ktorí by mu mohli (a mali!) z času na čas poskytovať spätnú väzbu: 1. jeho žiaci, 2. ich rodičia a 3. kolegovia zo školy. Najjednoduchšie je pýtať sa žiakov – krátku písomnú anketu na konci hodiny môžete urobiť aj niekoľkokrát za polrok. Rodičov a kolegov by asi nebolo vhodné „spovedať“ častejšie ako raz-dvakrát za školský rok. Vo všetkých prípadoch je asi najvhodnejšie položiť otázky písomne a požiadať o písomné odpovede. Ale s mierou: keď položíte respondentom 20 otázok, asi ich to položí :-).

Čo sa pýtať?
Spektrum otázok môže byť veľmi široké. Závisí od toho, koho sa pýtame (žiaci, rodičia, kolegovia), kedy sa pýtame a akú formu sme zvolili (písomná anonymná anketa, osobný rozhovor, diskusia…). V prípade žiakov prirodzene závisí aj od ich veku a stupňa nášho vzájomného vzťahu (je rozdiel, či ich učíme druhý mesiac alebo štvrtý rok).

Tu je niekoľko príkladov otázok, ktoré by ste mohli počas školského roka adresovať svojim žiakom (napr. v podobe krátkej písomnej anonymnej ankety na konci hodiny):

  • Napíš tri veci, ktoré by si zmenil(a) na našich spoločných hodinách dejepisu.
  • Aký máš názor na môj systém hodnotenia? Čo by si na ňom zmenil(a)?
  • Čo by si si želal(a), aby som robil(a) inak?

Na konci školského roka môžete žiakov požiadať, aby zhodnotili jednotlivé učivá:

  • Ktoré učivo bolo pre teba najzaujímavejšie a ktoré najnudnejšie?
  • Ktoré učivo bolo pre teba najľahšie a ktoré najnáročnejšie?
  • Ktoré učivo ti pripadalo najužitočnejšie a ktoré najzbytočnejšie?

Ak sa v triede vyskytla nejaká neštandardná situácia, ktorá si vyžiadala výraznejší výchovný zásah učiteľa, môžete sa žiakov opýtať:

  • Ako by si bol(a) postupoval(a) v danej situácii na mojom mieste?
  • Čo navrhuješ urobiť, aby sa podobná situácia v budúcnosti už nezopakovala?

Ak zvyknete istú časť hodiny venovať diskusii so žiakmi na témy nesúvisiace priamo s preberaným učivom, môžete sa nechať inšpirovať, o čom by sa chceli rozprávať:

  •  Je nejaký problém alebo téma, o ktorej by sme sa mali na hodine porozprávať?

Vynikajúci slovenský pedagóg Vít Hejný (1904 – 1977) používal žiacke ankety pomerne často. Pamätám si, že ma ako začínajúceho učiteľa prekvapila úvaha, ktorú dal napísať svojim žiakom. Jej téma znela: „Ktoré vaše (rozumej učiteľovo, pozn. V. B.) jednanie schvaľujem a ktoré neschvaľujem a čo mi je na vás nepochopiteľné.

Dali ste už niekedy svojim žiakom možnosť vyjadriť sa k vašej práci? Čo ste sa o sebe dozvedeli?

Predchádzajúce časti seriálu:
Ako byť lepším učiteľom (1.) – Úloha dňa
Ako byť lepším učiteľom (2.) – Pedagogický denník
Ako byť lepším učiteľom (3.) – Priateľské hospitácie

Vladimír BURJAN

Leave a Reply