Skip to content
 

Ako byť lepším učiteľom (3.) – Priateľské hospitácie

Pri slove hospitácia naskakuje mnohým učiteľom husia koža. Väčšinou sa im totiž niekto ide pozrieť na hodinu vtedy, keď ich chce kontrolovať. Či je to inšpektor alebo riaditeľ školy, prichádza s cieľom overiť, či na hodine prebieha všetko „v poriadku“ a či učiteľ učí v súlade s kurikulom, pedagogickými zásadami a rôznymi predpismi. Ak má väčšina hospitácií takýto účel a ak ich výstupom je zoznam toho, čo učiteľ na hodine neurobil predpisovo, nemožno sa čudovať, že učitelia majú k hospitáciám podobný vzťah ako vodiči k policajným kontrolám na cestách. Je to však škoda, pretože vzájomné „priateľské“ návštevy hodín môžu byť úžasným zdrojom inšpirácie a poučenia.

Prečo práve ku mne?
Problém môže vzniknúť hneď na začiatku, keď oslovíte kolegyňu, či by ste sa mohli pozrieť na jej hodinu. Okamžite znervóznie: “Prečo práve mne? Prečo práve ty? Sťažoval sa na mňa niekto?” Takéto predsudky treba prekonať. Zo vzájomných „priateľských“ hospitácií treba urobiť všeobecnú a pravidelnú záležitosť. Ak sa všetko vopred na zasadnutí PK dohodne, vaša kolegyňa bude vedieť, prečo ju oslovujete, bude chápať, že sa to netýka špeciálne jej a nebude za tým hľadať nič, čo za tým nie je. Ak by návrh na vzájomné hospitácie v PK neprešiel, požiadajte kolegov, či by boli ochotní aspoň oni chodiť na vaše hodiny a dávať vám spätnú väzbu. Odmietanie vzájomných hospitácií je však signálom, že atmosféra na škole nie je zdravá. Do školy nepatrí nedôvera, rivalita ani skrývanie vlastného know-how pred ostatnými. Výchova a vzdelávanie môžu byť kvalitné, iba ak ide o tímovú spoluprácu. Možno to znie ako fráza, ale je to fakt.

Pravidlá
Aj pri priateľských hospitáciách je dobré dodržiavať zopár pravidiel:

  1. Hospitácia by mala byť vždy vopred ohlásená, odsúhlasená a dohodnutá na konkrétnu hodinu. Teda žiadne „prepadovky“!
  2. Návštevník by mal v triede sedieť čo najviac vzadu, najlepšie na úrovni posledných lavíc. Žiaci by ho nemali vnímať ani vidieť (pokiaľ sa neotočia).
  3. Návštevník nesmie zasahovať do priebehu hodiny, a to ani v prípade, že by to robil s dobrým úmyslom kolegovi pred tabuľou pomôcť.
  4. Ak učiaci kolega prejaví záujem o rozhovor po hospitácii, porozprávajte mu svoje dojmy (pozitívne aj negatívne). Odvďačíte sa mu tak za jeho súhlas s hospitáciou. Ak však záujem neprejaví, poďakujte mu a povedzte 1 – 2 vety. Nevnucujte mu podrobnejší rozbor. Dostalo by vás to do nežiaducej „mentorskej“ polohy a u kolegu by to mohlo vyvolať nechuť k ďalším hospitáciám.

Načo sledovať druhých?
Načo vlastne chodiť na priateľské hospitácie? Čo tam môžeme uvidieť? Čomu sa môžeme naučiť? Stručná odpoveď: hospitácie sú mocným nástrojom na reflexiu vlastnej práce. A tá je pre učiteľa veľmi dôležitá. Sledujúc kolegu si sami lepšie uvedomíte, čo sa vlastne na hodinách deje, čo robíte podobne, čo robíte inak, ako reagujú žiaci atď. Hodina odučená kolegom môže nielen inšpirovať, ale aj byť zrkadlom nastaveným nášmu vlastnému učeniu.

Čo si všímať?
Je dobré, ak vopred vieme, čo si chceme na hospitácii všímať, na aký okruh javov sa chceme zamerať. Na hodine sa toho totiž odohráva veľa a dianie je možné pozorovať a posudzovať z rôznych hľadísk. Občas možno ísť na hospitáciu aj bez plánu, len si sadnúť a nechať na seba pôsobiť dianie v triede s tým, že isté veci prirodzene upútajú našu pozornosť. Vždy som si však odniesol viac, keď som svoje „zorné pole“ zámerne zúžil na istý typ javov. Napokon, pri ďalšej hospitácii sa môžeme zamerať zasa na niečo iné…

Na čo všetko môžeme zacieliť svoju pozornosť pri pozorovaní iného učiteľa pri práci? Tu je niekoľko konkrétnych námetov:

Rozdiely vo vyučovacích štýloch
Žiadni dvaja učitelia nevyučujú rovnako. Aj preto je užitočné a inšpirujúce občas sledovať pri práci svojich kolegov a porovnávať ich postupy s vlastnými. Môžete si všímať:

  • čo robí kolega rovnako ako vy,
  • čo robí inak ako vy a páči sa vám to, čo robí inak ako vy a nepáči sa vám to,
  • aká atmosféra je na jeho hodine (uvoľnená, napätá, disciplinovaná, tvorivá, veselá, vážna),
  • či zaznelo počas hodiny aj niečo odľahčené, vtipné,
  • ako často dáva slovo žiakom,
  • ako často kladie otázky,
  • ako rieši rôzne problémové situácie, ktoré na hodine nastanú,
  • aký odstup je medzi učiteľom a žiakmi (veľký, malý), či je pre žiakov viac autoritou alebo partnerom,
  • či hovorí so žiakmi iba o učive, alebo sa venuje aj iným témam,
  • či boli na hodine aj momenty, v ktorých nešlo primárne o vzdelávanie, ale skôr o výchovu atď.

Čo robia počas hodiny žiaci?
Tradičné hospitácie sú zamerané na činnosť učiteľa. Vyplýva to z ich kontrolnej funkcie. Priateľské hospitácie však nemajú kontrolný cieľ, preto môžu byť zamerané napríklad aj na to, čo robia počas vyučovania žiaci. Keď stojíte pred tabuľou, väčšinou sa sústredíte na samotné učivo (čo budete hovoriť) a na riadenie hodiny. Nie každý učiteľ dokáže pritom detailne sledovať jednotlivých žiakov. Keď sa však počas hospitácie zameriate na žiakov, možno zažijete všelijaké prekvapenia. Skúste si napríklad všímať:

  • koľko žiakov dáva pozor, keď učiteľ pri tabuli niečo vysvetľuje,
  • koľko žiakov pracuje, keď učiteľ zadá nejakú úlohu alebo cvičenie,
  • koľko žiakov sleduje, čo hovorí žiak, ktorý odpovedá pri tabuli,
  • koľko žiakov nemá na lavici ani učebnicu ani zošit príslušného predmetu,
  • koľko žiakov sa zasmeje, keď učiteľ povie niečo vtipné,
  • koľko žiakov komunikuje počas hodiny so svojím susedom,
  • koľko žiakov sa zaoberá niečím nesúvisiacim s hodinou (kniha, časopis, mobil, hra…),
  • ako často sa žiaci počas hodiny pozerajú z okna,
  • čo prezrádza mimika a gestikulácia žiakov.

Vyučovanie z pohľadu žiaka
Keď sami učíte, vnímate hodinu z pozície učiteľa. Je však užitočné zažiť občas vyučovanie aj z pohľadu žiaka. Keď strávite hodinu v poslednej lavici, možno si s prekvapením uvedomíte, že:

  • vzadu veľmi slabo počuť, čo učiteľ pri tabuli hovorí,
  • zo zadných lavíc sa skoro vôbec nedá čítať, čo učiteľ píše na tabuľu,
  • vzadu je dosť tma, takmer nevidno na text v učebnici a nik (učiteľ ani žiaci) nejde zapnúť svetlo,
  • učiteľ trávi celú hodinu v prednej polovici triedy a k zadným laviciam sa po celý čas ani nepriblíži,
  • učiteľ sa veľkú časť hodiny rozpráva so skúšanými žiakmi pri tabuli a dlho sa nepozerá smerom na ostatných žiakov, dokonca im stojí celé minúty chrbtom.

Dejepisár na fyziku
Existujú dobré dôvody, prečo by sa dejepisár mal ísť občas pozrieť na fyziku a naopak. Napríklad aj preto, že žiaci sa na rôznych hodinách správajú rôzne. Inak reaguje žiak na predmete, ktorý ho baví a v ktorom je dobrý a inak na takom, ktorý ho nezaujíma a nejde mu. Ako triedny učiteľ (matematikár) som sa občas chodil pozrieť, ako moji zverenci reagujú na angličtine či dejepise. Niektorých žiakov som vďaka tomu uvidel v inom, objektívnejšom svetle.

Ako je to na vašej škole? Chodíte si navzájom na priateľské hospitácie? Posúva vás to ďalej?

Predchádzajúce diely seriálu:
Ako byť lepším učiteľom (1.) – Úloha dňa
Ako byť lepším učiteľom (2.) – Pedagogický denník

Vladimír BURJAN

10 Comments

  1. Článok je plný dobrých rád. Ďakujem.

    Tiež mám jeden tip:

    Načo sledovať druhých? – Na túto otázku mi stále viac odpovedá Twitter (TW). Pomerne aktívne ho používam približne od začiatku tohto školského roka (twitter.com/tiborepcek) a stále tam objavujem nových zaujímavých ľudí. Aby ste si prezreli ľudí na TW, nemusíte byť dokonca ani regisrovaný. Najprv som si myslel, že to bude len ďalší zlodej času, akým sa pre mňa stáva Facebook (FB). Ale oproti FB som na TW zaznamenal (pre mňa) zatiaľ 2 hlavné výhody:

    1.) Dĺžka statusu (tweetu) je obmedzená na 140 znakov, takže nie som zaťažovaný hromadou textu a dokážem prečítať viac info za kratší čas. K textu môžem pridať obrázok. Na dlhé texty a videá sa odkazuje…

    2.) TW funguje tak, že môžem sledovať každého, a nie len priateľov. FB síce nedávno pridal možnosť sledovania, ale aby som niekoho mohol sledovať, najprv to ten niekto musí povoliť.

    Skúste to aj vy, je to ľahké 😉

  2. Milan Urda says:

    Dobrý článok. Vzápätí sa mi vybavilo, ako niekoľko rokov dozadu som oslovil začínajúcu kolegyňu, že ak má záujem, môže sa prísť pozrieť na moju hodinu. Nebol som jej ani uvádzajúci učiteľ, nešlo ani o “jej” angličtinu, ale o “moju” etiku a mojím cieľom jej bolo ukázať vzájomnú komunikáciu učiteľ – žiak,atmosféru na hodine, diskusiu, názory žiakov a pod. Kurikulum bolo v tej chvíli nepodstatné, prvoradé bolo tak trochu preniknúť do formovania vzťahu medzi žiakom a učiteľom.
    Potom si spomínam ako táto téma(návštevy hodín) zaznela aj na PK, zo začiatku sa niekoľko priateľských hospitácií uskutočnilo,ale nechytilo sa to, predsudky urobili svoje.

  3. Alexander Kapraľ says:

    Ďakujem za Vaše články. Mne sa vybavilo ako som sa ako triedny učiteľ dohodol so začínajúcim učiteľom (Ing.) na hospitácii v mojej triede, pretože má uvedený učiteľ požiadal o pomoc. Na druhý deň má riaditeľ zavolal do svojej kancelárie a udelil mi zápis, že som bez jeho súhlasu hospitoval. Takže odvtedy som viacmenej zanevrel na priateľské hospitácie, ale bol som a som presvedčený, že každého učiteľa to posunie ďalej.

  4. Ach jaj, zase som to “zbaštil” na posedenie. A znova zásah do čierneho. Pred časom som sa aj ja bál, ale odkedy som povyrástol, nemám s tým problém. Dokonca som rád, sám som si pýtal aj otvorené hodiny. Mne pomáha, ak som skritizovaný, nebodaj pochválený.
    Keď som prednedávnom túto tému otvoril na PK, bol som jednohlasne (teda okrem seba samého) zamietnutý. Ako jednu z reakcií na otázku PREČO uvediem trému. To sa však dá natrénovať, aj keď u učiteľa mi to príde divné.
    Ja sa ale nedám, ja sa chcem chváliť, byť videný. A verím, že by to prospelo aj kolegom 😉

    Opäť veľká vďaka za článok, pán Burjan

    • Miloš, vidím to rovnako: Aj ja chcem byť videný a chválený; chcem sa zdokonaľovať naozaj a nie len na papieri. Ale, žiaľ, máloktorý kolega to chce tiež 🙁

      Držím ti palce.

      Btw: Som presvedčený, že na sledovanie druhých sú dobré sociálne siete (SS) – a hlavne Twitter. Dovolím si tvrdiť, že (okrem iného) SS nás (učiteľov) dokážu navyknúť na sledovanie. Slovenskí učitelia ZŠ a SŠ, sledujte: http://tiborepcek.com/naco-sledovat-druhych/

  5. Zájemce si dovolím upozornit na tzv. Virtuální hospitace, viz http://digifolio.rvp.cz/view/view.php?id=1645

    S pozdravem
    ON

  6. […] (Streda) | Autor: Tibor RepčekNedávno som čítal článok Vlada Burjana, v ktorom píše o tom, ako byť lepším učiteľom. Je tam časť, ktorá stručne pojednáva o kladoch sledovania kolegu pri učení. Ja chcem […]

  7. zuzana says:

    Dobrý deň!
    Som učiteľka v MŠ a stále hospitácie…..
    Chcem sa opýtať, že čo hovoríte na autoevalváciu…
    Ďakujem.

  8. Justína says:

    Dobrý deň, som začínajúca učiteľka a s hospitáciami nemám žiaden problém, naopak vždy, keď mám hospitáciu veľmi sa na hodinu teším, pretože sa s prípravou naozaj “vyhrám” a teším sa, že to uvidí aj niekto iný. Problém vidím skôr v spätnej väzbe na moju hodinu – zväčša je to jedna veta typu:” bolo to pekné” alebo niečo obdobné… takmer vôbec sa mi nedostáva kritika, čo si myslím, že je nanajvýš čudné, nemyslím si totiž, že by moja práca bola skutočne bezchybnou, preto mi návšteva kolegu alebo nadriadeného na hodine pripadá pre mňa zbytočná, pretože ma nikam vpred neposúva…neviem, čo by som mala zmeniť, zlepšiť, zdokonaliť a navyše sú na našej škole hospitácie veľmi neobľúbené a učitelia ich chápu skôr ako povinnosť, takže prídu odsedia si to na hodine a odchádzajú preč. Mám pocit, že ja s tým len ťažko viem niečo sama urobiť. Samozrejme by som si kolegov mohla volať na hodiny, ale ako som spomenula – pre vyjadrenie “bolo to pekné” alebo “veľmi pekná hodina” sa mi to zdá zbytočné. Mám zlý pohľad na problematiku?

  9. Gabriela says:

    Ďakujem za naozaj dobré rady. Ja učím angličtinu už niekoľko rokov. Mám rovnaké názory na väčšinu problémov, o ktorých píšete, ale našla som vo Vašom článku aj mnoho podnetov, nových postrehov.

Leave a Reply to Tibor Repček