Skip to content
 

Ako byť lepším učiteľom (2.) – Pedagogický denník

V tomto seriáli predstavujem rôzne aktivity vhodné pre učiteľov, ktorí chcú na sebe pracovať. Vyučovanie nemusí byť každodennou únavnou rutinou. Môže byť aj vzrušujúcou cestou osobného a profesijného rastu, ktorá učiteľa aj po rokoch baví a napĺňa. Všetko závisí od vnútorného psychického nastavenia, ktoré, našťastie, máme vo vlastných rukách.

Čo? Denník?
Neviem, či som nezvolil trochu nevhodný názov. „Pedagogický denník“ možno niekomu pripomína študentské časy, kedy sme si všetci viedli čitateľský denník. Ten mal dve základné vlastnosti: bol povinný a neužitočný. S pedagogickým denníkom je to celkom naopak: je dobrovoľný a môže byť veľmi prospešný.

Reflexia
Načo denník? Jednou z dôležitých profesionálnych kompetencií učiteľa by mala byť schopnosť reflexie. Reflexia, to je premýšľanie o svojej práci z istého odstupu či nadhľadu, zvedomovanie si vlastných postupov, pocitov, názorov, predsudkov a hľadanie možností ďalšieho zlepšovania. V živote totiž nestačí robiť toho veľa, dôležitejšie je robiť tie správne veci a robiť ich správne. A na to je užitočné (ba priam nevyhnutné), aby sme neprestajne uvažovali nad tým, čo vlastne robíme, ako to robíme, prečo to robíme a či by nebolo lepšie robiť to inak (alebo to vôbec nerobiť). To je reflexia. A pedagogický denník je pomôckou, ktorá môže učiteľovi s reflexiou vlastnej práce veľmi pomôcť.

Pravidlá
Tu je niekoľko základných pravidiel pre vedenie pedagogického denníka:

  1. Pedagogický denník si píšeme výhradne pre seba. Nedávame ho čítať kolegom, riaditeľovi ani svojim žiakom :-).
  2. Denník si píšeme dobrovoľne, z vlastnej potreby a iba ak cítime, že je to pre nás užitočné.
  3. Zápisy do denníka robíme iba vtedy, keď na to máme čas a chuť. Nemá zmysel dávať si predsavzatia, že si každý deň musíme niečo zapísať. Denník sa nemá stať ďalšou povinnosťou a zvyšovať náš stres.
  4. Nemá zmysel zapisovať do denníka všetko, čo sa v škole udialo. Nie je to ďalšie tlačivo pre byrokratov. Zaznamenávame si iba také udalosti či javy, ktoré neprebehli podľa očakávania, ktoré nás nejako emocionálne vychýlili, alebo také, ktorým nerozumieme. Ak sa niečo udialo normálne a v súlade s naším očakávaním, nie je dôvod písať o tom do denníka.

Ukážka
Aby ste si vedeli lepšie predstaviť, akú podobu by mohli mať zápisky v pedagogickom denníku, ponúkam vám krátku ukážku z denníka (fiktívnej) mladej gymnaziálnej učiteľky matematiky a fyziky:

Pondelok 3. októbra 2011, 3.A, matematika
Dnes som učila to isté (objem kužeľa) v 3.A a v 3.B Použila som rovnaký postup (motiváciu, príklady, cvičenia…). V 3.A to išlo celkom dobre, v 3.B úplne zle – nebavilo ich to, nerozumeli tomu. Prečo ten rozdiel?

Streda 5. októbra 2011, 3.B, matematika
Marek H. počas hodiny na celú triedu zahlásil: „Dlabem na celú matiku! To sú také chujoviny!“ Dosť ma to rozhádzalo, rozčúlila som sa a poslala ho za dvere. Bolo to OK? Mám pocit, že moja reakcia bola prejavom bezradnosti a že nič nerieši… Ako som mala reagovať? Čo keď to zajtra urobí znova?

Pondelok 10. októbra, 2.C, fyzika
Celú hodinu sme robili pokusy. Keď som odchádzala z triedy, Janka F. mi povedala, že decká z 2.D vraj mrzí, že ich tiež neučím fyziku ja, lebo oni na hodinách žiadne pokusy nerobia. 🙂

Utorok 11. októbra, 3.A, fyzika
Skúšala som pri tabuli Martina M. a Vlada B. Martinovi som dala jednotku, Vladovi dvojku. Na to sa ozvali niekoľkí žiaci, že to je úplne nespravodlivé, že aj Vlado mal dostať jednotku. Povedala som, že na známkovanie som tu ja. Mala som svoje rozhodnutie obhajovať? Má učiteľ o hodnotení so žiakmi diskutovať? Mala som Vladovi zmeniť známku na 1?

Piatok 14. októbra, porada PK fyziky
Celý čas som riešila, či mám kolegyni Eve naznačiť, že jej žiakom v 2.D chýbajú na hodinách pokusy. (Čo by som povedala, keby sa opýtala, odkiaľ to viem?) Ktovie, ako by zareagovala, učí oveľa dlhšie ako ja. Škoda, že neexistuje rozumný spôsob, ako si v kabinete navzájom poradiť bez toho, aby sa kolegyne urazili. Ako to robia inde?

Do pedagogického denníka je dobré si značiť najmä situácie a udalosti,

  • ktoré nás potešili,
  • ktoré nás nahnevali,
  • z ktorých sme boli smutní,
  • ktoré nás prekvapili (dopadli inak, ako sme očakávali),
  • ktoré si nevieme vysvetliť,
  • ktoré si chceme dobre zapamätať (napr. pre budúce učenie danej témy),
  • o ktorých chceme neskôr v pokoji popremýšľať,
  • o ktorých sa chceme s niekým poradiť,
  • o ktoré sa chceme neskôr podeliť (na porade, v prednáške, článku, kvalifikačnej práci),

ale aj rôzne nápady, námety na nové aktivity, vtipné výroky či historky. Môže ísť o javy didaktické, pedagogické i psychologické. Podstatné je, že vďaka zápisu do denníka na tieto situácie nezabudneme a môžeme sa k nim neskôr vracať a napríklad vzájomne porovnávať výsledky rôznych postupov („tento rok som niečo učil inak ako vlani a dopadlo to omnoho lepšie“).

Ak si už vediete pedagogický denník alebo si ho po prečítaní tohto námetu začnete viesť, napíšte, aké s tým máte skúsenosti.

Prvý diel seriálu:
Ako byť lepším učiteľom (1.) – Úloha dňa

Vladimír BURJAN

2 Comments

  1. Jana Kramárová says:

    Vediem si portfólio a s deťmi v škole si píšeme denníky. Považujem to za veľmi užitočné. Sebareflexiu treba všetkým. Naučíme sa najskôr dávať, potom pýtať. Ale ako všetko, aj toto sa dá zbabrať. Ak niekto žiakom známkuje denníky, opravuje v nich chyby, alebo ich káže povinne nahlas čítať, urobí viac škody ako osohu. Naši učitelia dostali tento rok portfólio (denník, blok) s najdôležitejšími informáciami o našej škole a o práci učiteľa (zbierku tvorivých metód, hier), ktoré si môžu ďalej budovať. Je na nás, ako využijeme túto možnosť a dúfam,že to nezbabreme.To by bolo, keby sme si tak museli z nich čítať povinne na poradách, ale to by bolo, keby s tým niekto v diskusii vystúpil sám…V programe Krok za krokom (iste aj v iných) boli učitelia vedení k takýmto postupom a sú z nich výborní učitelia, odporúčam.

  2. Jarka says:

    Tento rast je neokreditovateľný…!
    😉

Leave a Reply to Jarka