Skip to content
 

Pozor na „vedľajšie účinky“ školy

Keď posudzujeme kvalitu škôl, väčšinou sledujeme, či sa im darí dosahovať vopred stanovené ciele. Často však pritom zabúdame, že škola vplýva na žiakov nielen spôsobmi, ktoré sme si vopred naplánovali, ale aj mnohými ďalšími, ktoré si ani neuvedomujeme. Platí to najmä o vplyve na názory, postoje a hodnotové rebríčky žiakov. Tieto „skryté efekty“ školského vzdelávania môžu byť pozitívne aj negatívne. Naše snaženie teda musí smerovať nielen k tomu, aby školy plnili to, čo sme si naplánovali, ale aj k tomu, aby popri tom nespôsobovali niečo, čo sme nechceli. Objasním to na príklade, ktorý považujem za pomerne vážny.

Čo je podľa žiakov „vzdelávanie“?
Nemožno spochybniť, že žiaci sa v škole naučia všeličo užitočné. Zvládnu čítanie, písanie, počítanie, neskôr sú im predostreté základy prírodných a spoločenských vied, naučia sa cudzie jazyky, zvládnu základnú prácu s počítačom atď. Paradoxne, napriek tomu všetkému si mnohí žiaci zo školy odnášajú deformovaný a pre život kontraproduktívny pohľad na to, čo je to „vzdelávanie“. Obávam sa, že nebudem ďaleko od pravdy, ak ich názor zhrniem do niekoľkých bodov:

1. Vzdelávanie je niečo povinné.
2. Vzdelávanie je niečo, čo robíme kvôli druhým (rodičom, učiteľom, štátu).
3. Vzdelávanie je často namáhavé.
4. Vzdelávanie je často nudné.
5. Veľká časť vzdelávania je zbytočná alebo iba málo užitočná pre život.
6. Vzdelávanie je často formálna činnosť (treba navonok splniť isté podmienky a človek má po-koj).

Dôsledky pre život
Pýtam sa: budú sa žiaci s takouto predstavou o vzdelávaní chcieť vo svojom ďalšom živote vzdelávať? Budú cítiť vnútornú potrebu sa vzdelávať? Budú chápať, načo by sa mali vzdelávať? Budú sa vedieť vzdelávať? Budú viesť svoje deti k tomu, aby vo vzdelávaní videli niečo príjemné, ba priam vzrušujúce a pre život potrebné? Asi nie. Je to jeden z nežiaducich „vedľajších efektov“ našej školy, na ktorý v konečnom dôsledku dopláca celá spoločnosť.

Čo s tým?
Deformovaný názor žiakov na vzdelávanie je dôsledkom nesprávnej koncepcie vzdelávacieho systému. Môže s tým niečo robiť konkrétny učiteľ? Verím, že áno, minimálne v triedach, v ktorých učí. Aj náš neúmerne preregulovaný systém poskytuje učiteľom istý voľný priestor a ten treba do posledného milimetra využívať na „korigovanie“ chýb systému. Nič vážne sa nestane, ak svojim žiakom zatajíte nejakého autora, letopočet, vzorec či zákon. Omnoho dôležitejšie je ukázať im, že vzdelávanie nemusí byť nudné, ťažké ani zbytočné a doviesť ich k pochopeniu, že štúdium, poznávanie a osobný rast sú v ich vlastnom bytostnom záujme. V tom vidím jednu z najdôležitejších úloh učiteľov.

Ako to vidíte vy? Koľko žiakov si podľa vás odnáša zo školy prirodzenú potrebu ďalšieho vzdelávania? Akej časti učiteľov sa darí to, o čom som písal v závere?

 Vladimír BURJAN

7 Comments

  1. Je smutná pravda, že žiaci považujú vzdelanie za niečo povinné, čo musím splniť kvôli nejakým číslam na vysvedčení, lebo inak z toho budem mať zle…

    Proti tomuto zmýšľaniu by mal každý učiteľ bojovať po svojom. Napr. ja bojujem aj takto: http://tiborepcek.com/ako-som-sa-naucil-po-nemecky/ 😉

  2. Peter Cierny says:

    Pan Burjan, toto je velmi zaujimavy pohlad na vec. Velmi dobre pomenovana realita vnimania vzdelavania. Moja skusenost bola presne taka ako popisujete (povinnost, nuda, formalita). Dnes som rodic skolopovinneho ziaka a snazim sa v nom vzbudit prave opacny postoj – naucit ho ucit sa a mat to rad. No lahke to nie je. Ani nahodou. Niekedy uvazujem, ci spojenie toho, co deti maju radi (napr. hranie sa s PC) s ucenim – napr. vo forme “digitalneho vzdelavania” ako sa o nom v poslednej dobe vela vela napisalo – je to, co by v detoch vzbudilo vacsi zaujem a aj pozadovane vysledky. Alebo je to len o ucitelovi… Aky je Vas nazor?

  3. Peter Bero says:

    S Vladom úplne súhlasím, ale poviem prečo verím v zlepšenie: Keď sme pred niekoľkými rokmi začali učiteľom ponúkať vzdelávanie za ktoré nemali nič – ani kredity, ani voľno v škole… stretávali sme sa s odmietavým postojom. Učitelia vnímali vzdelávanie presne ako v tých šiestich bodoch. Potom je prirodzené, že takto ho vnímali aj ich žiaci. Dnes je situácia dosť iná. Mnohí učitelia si už vyberajú vzdelávanie podľa skutočného prínosu pre nich a nie podľa “iných” kritérií. To ma napĺňa optimizmom. A navyše – milujem stretnutia s takýmito učiteľmi.

  4. Presne ma napadla myšlienka vyššie spomenutá. Ako svoje vzdelávanie berieme my (učitelia), tak ho posúvame ďalej. Bohužiaľ, ja sa vzdelávam rád (častejšie radšej sám, lebo ešte stále je školenie často o prezenčke). Po rokoch “ničnerobenia” som v lavici pred lektorom pochopil, že hrať sa je zaujímavejšie aj pre mňa. Preto som sa namotal a striehol na nete na edukačné online softy a začal tvoriť.
    Odvtedy som zažil nejedno prekvapenie ako napr. žiaka, ktorý prišiel za mnou prišiel s tým, že hral tú mapu na počítači tri hodiny a prekonal môj rekord (dovtedy ho papierová mapa moc netrápila).
    Vedel by som pokračovať napr.
    http://sopusik.wordpress.com/2011/09/26/povrch-afriky/
    Takže, pozor na vedľajšie účinky 😉

  5. mirek says:

    Plně souhlasím. Jen ten systém učitele ubíjí(u nás v Čechách a na Moravě stoprocentně). A mnozí už nemají sílu bojovat:-). Kvalitní mladí učitelé nejsou v dostatečném množství. Pokud je u vás na Slovensku situace lepší, je to jen dobře:-)

  6. Jana Kramárová says:

    Začala som učiť ako materinka, MŠ ma naučila žiť s deťmi, naučiť bez známok, zabávať sa s nimi, starať sa o nich, mať ich rád celý deň…ako ľahko sa vydrží 45 minút, dvere sa zabuchnú. Nie je jednoduché dosiahnuť, aby decko milovalo vzdelávanie, stále nad tým špekulujem. Rastú v ťažkej dobe, číha na nich nuda, neúplné rodiny… Myslím si, že najviac zmôže dobrá komunikácia a trochu tej rozumnej slobody. Dať na výber, či budeš pracovať vo dvojici, v skupine, alebo sám, či vytvoríš pieseň, báseň, či niečo vyskúmaš, ale tvor a objavuj! A pri všetkom ma zaujíma tvoj názor a prijmem aj hlúposť, hlavne, že je to vonku, že môžeme diskutovať, korigovať a to v úcte jeden k druhému. Nečakám na zlepšenie systému, s kolegami tvoríme náš systém v našej malej milej škole a baví nás to. Burjan nás často inšpiruje, vďaka.

Leave a Reply