Skip to content
 

Dotazník, ktorý mení pohľad na žiakov (2.)

V prvej časti textu som stručne predstavil Projekčný dotazník Víta Hejného a naznačil, že ide o silný nástroj, ktorý môže učiteľovi, ktorý s ním vie pracovať, výrazne pomôcť pri výchovnom pôsobení na žiakov. Keďže tu nie je priestor na zachádzanie do väčších detailov, iba stručne spomeniem niektoré (z desiatok) aspektov, ktoré si pri rozbore dotazníka všímame:

  • Či je dieťa v duševnej rovnováhe alebo či je z nej momentálne niečím vychýlené
  • Či si dieťa buduje svoju životnú stratégiu na vlastných skúsenostiach alebo či bez hodnotenia preberá skúsenosti dospelých (rodičov, učiteľov)
  • Do akej miery rozhoduje dieťa samo o svojom živote resp. do akej miery je jeho život riadený pokynmi, príkazmi a zákazmi dospelých a či tieto zásahy dospelých sú kauzálne zdôvodňované alebo direktívne, osudové
  • Do akej miery je dieťa činorodé a pracovne zorientované, aké má spektrum záujmov a či tieto zabezpečujú jeho primeraný rozumový, citový a telesný rozvoj, akú má dieťa energetickú výbavu
  • Vyváženosť mužského a ženského fenoménu vo výchove a v myslení dieťaťa (či sa pozerá na svet skôr „mužskými“ alebo skôr „ženskými“ očami)
  • Zastúpenie rácia a citu v jeho duševnom živote (najmä v oblasti hodnotenia)
  • Kvalita vzťahov v rodine, typ výchovy, problémy vyskytujúce sa v rodine (napr. neúplná rodina, hádky, alkoholizmus, postihnutie člena rodiny, dlhodobá choroba, úmrtie…)
  • Generačný konflikt (v období puberty) a jeho charakter a intenzita
  • Societné väzby, ich intenzita a kvalita (spolužiaci, priatelia…)
    atď.

Projekčný dotazník je veľmi silným a užitočným nástrojom, avšak iba za predpokladu, že ho vieme správne „čítať“. A naučiť sa to vôbec nie je ľahké. Možno vás napadne otázka, ako metodiku rozboru dotazníka vytvoril samotný Vít Hejný. Predovšetkým postupne. Pracoval na tom desiatky rokov a rozobral stovky dotazníkov (sám niekde uvádza, že ich bolo viac ako 500). Denne pozoroval svojich žiakov na hodinách a konfrontoval ich správanie s tým, čo si prečítal v ich dotazníkoch. A postupne objavoval súvislosti. Oproti dnešným učiteľom mal ešte jednu veľkú výhodu: pravidelne navštevoval rodiny svojich žiakov. Ak si teda utvoril na základe rozboru dotazníka nejakú hypotézu o type výchovy daného žiaka, mal možnosť osobne sa presvedčiť, či sa nemýlil. Okrem toho bol ako divadelný režisér dokonalým znalcom ľudských pováh a ich rozmanitých prejavov – často poukazoval na psychologické paralely medzi správaním jednotlivých žiakov a rôznych divadelných postáv.

Hoci písomná pozostalosť Víta Hejného predstavuje tisíce strán, žiadny písomný návod na rozbor dotazníkov nám nezanechal. Existuje iba zopár zašumených nahrávok rozborov a rukopisné poznámky ľudí, ktorí mali možnosť zúčastniť sa rozborov vedených priamo Vítom Hejným v 70. rokoch minulého storočia. Tí, našťastie, stihli toto know-how odovzdať (v rokoch po smrti V. Hejného) ďalšej skupine ľudí z mladšej generácie. A hoci od smrti Víta Hejného už uplynulo viac ako 30 rokov, dnes sa postupne formuje v poradí tretia generácia mladých ľudí (učiteľov, psychológov…), ktorí začínajú mať o projekčný dotazník Víta Hejného záujem a chcú sa ho naučiť v praxi využívať. A z toho by mal náš Tatušo či Starý pán (ako sme ho familiárne volali) iste veľkú radosť.

Vladimír BURJAN

Prvá časť textu


Leave a Reply