Skip to content
 

Otázky sú možno dôležitejšie ako odpovede

Pred pár dňami vyvolal Martin Mojžiš rozruch vystúpením na istej konferencii, v ktorom poukázal na nedostatky softvérového produktu Planéta vedomostí (PV). Jeho prezentáciu si medzičasom pozrelo na internete viac ako 33 000 ľudí (!) a vyvolala množstvo diskusií. Tie však boli zamerané najmä na hodnotenie reakcií publika a trochu v nich zanikli samotné Martinove výhrady, ako aj jeho vlastná prezentácia na tému „oko a ucho“. Jedným z rozdielov medzi jeho spracovaním tejto témy a lekciou v PV boli zaujímavé a zároveň hlboké motivačné otázky na začiatku jeho lekcie. Tu sú niektoré z nich: Je pravda, že väčšie oko lepšie vidí? Je pravda, že väčšie ucho lepšie počuje? Prečo niekto vidí či počuje lepšie a iný horšie? Ako sa dá pomôcť tým, čo horšie vidia či počujú? Prečo máme okuliare a nemáme ucholiare? Prečo je mrkva dobrá pre oči a nie pre uši? Ako vidia farboslepí ľudia?

Moje dnešné zamyslenie chcem venovať práve otázkam. Hoci sú veľmi dôležité, z našich škôl sa takmer vytratili. Naša škola nie je o otázkach, je o odpovediach. Servírujeme žiakom každý deň od rána do obeda odpovede na otázky, ktoré si sami nikdy nepoložili a čudujeme sa, že ich nezaujímajú. A čo je ešte horšie, pri väčšine odpovedí sa tvárime, že sú jediné správne.

Smutnou realitou je, že učitelia nenechávajú žiakom na otázky príliš veľa priestoru. Možno preto, že sa potrebujú ponáhľať s učivom a otázky by z hodiny odkrojili príliš veľa vzácneho času. Niekedy možno vnímajú žiacke otázky ako zámerné zdržiavanie, aby nezostal čas na skúšanie. Alebo sa boja vykročiť na „tenký ľad“ – čo keď sa žiak opýta niečo, na čo nebudú vedieť odpovedať? Boja sa, že by tým utrpela ich autorita? (Pritom je to práve naopak – menšiu autoritu máva učiteľ, ktorý žiakom nedovoľuje pýtať sa a neodpovedá na ich otázky.)

Na druhej strane ani naši žiaci sa do otázok príliš nehrnú. Možno preto, že ich preberané učivo úprimne nezaujíma, a tak ani nepociťujú žiadnu potrebu klásť k nemu doplňujúce otázky. Žiaľ, mnohých žiakov odnaučili pýtať sa samotní učitelia tým, že na nejakú ich otázku zareagovali slovami „Ako to, že to nevieš? To sme už preberali!“

Otázky sú pritom nesmierne dôležité. Ak sú správne položené a zaujímavé, vyvolávajú zvedavosť a túžbu po poznaní. Celá veda je poháňaná túžbou nájsť odpovede na rôzne otázky. Dobrá otázka má vo vede aj v škole cenu zlata. Aj preto by sme sa mali ako učitelia maximálne snažiť, aby sa naši žiaci na hodinách veľa pýtali. Ak sa nepýtajú, máme problém. (Kedysi som tejto téme venoval prednášku Keď žiaci prestanú klásť otázky, mali by si ich začať klásť učitelia.)

Richard Feynman vo svojom životopise spomína, ako ho mama zvykla spovedať, keď poobede prišiel zo školy: „Tak čo si sa dnes v škole opýtal?“ Skvelá výchova! A mala skvelé plody: R. Feynman získal Nobelovu cenu za fyziku a bol jedným z najvýznamnejších a najoriginálnejších vedcov 20. storočia.

Chcete, aby vašich žiakov vyučovanie viac bavilo? Chcete, aby ich vedomosti neboli povrchné a formálne? Chcete, aby skutočne rozumeli tomu, čo sa učia? Tak im dávajte na hodinách dostatočný priestor na otázky. Podporujte ich v tom, aby sa pýtali. Oceňujte dobré otázky. Skúste niekedy vyhlásiť súťaž o najlepšiu či najzaujímavejšiu otázku k danej téme. A keď sa vy v rámci vyučovania pýtate žiakov, nezabúdajte na otázky začínajúce magickým slovíčkom „prečo”. Tých sa v našich učebniciach a rôznych testovaniach (maturita, Testovanie 9) vyskytuje žalostne málo, pritom sú možno najdôležitejšie.

Keďže bola reč o zaujímavých otázkach, rozlúčim sa s vami niekoľkými, ktoré by možno mohli na žiakov zabrať:

  • Prečo sa netopier volá netopier?
  • Ako asi vzniklo priezvisko Pomajbo?
  • Prečo majú Adam a Eva na všetkých obrazoch pupok? Je to v poriadku?
  • Prečo existujú mestá a obce nazvané Dunajská Streda, Plavecký Štvrtok, Piatok (už zanikla) či Spišská Sobota, ale nemáme žiadnu Nedeľu, Pondelok, Utorok?
  • V slovenčine rozoznávame 10 slovných druhov (podstatné mená, prídavné mená, zámená… ). Existuje v niektorom inom jazyku taký slovný druh, ktorý v slovenčine nemáme?
  • Prečo vtáka nezabije prúd, keď si sadne na drôt elektrického vedenia?
  • Prečo sa morské prasiatko volá morské prasiatko, keď nie je ani morské, ani prasiatko?
  • Prečo pozorujeme dva prílivy a dva odlivy za deň, keď sa Zem otočí okolo svojej osi iba raz za 24 hodín, a teda Mesiac, ktorý ich spôsobuje, “obíde okolo Zeme” iba raz za deň?

Vladimír Burjan

26 Comments

  1. Otázku začínajúcu slovkom “prečo” kladieme už od malička a vždy sme sa s jej pomocou dozvedeli všetko, čo sme potrebovali. Tak prečo ju nevyužiť aj v škole?

    No a pripájam moju obľúbenú otázku na pobavenie – teda zatiaľ sa na nej vždy zasmiala väčšina žiakov:

    Ak je James Bond agent 007, znamená to, že má Veľká Británia najviac 999 agentov?

  2. vk says:

    Skvele otazky 🙂
    Zaujala ma hlavne ta o nazvoch miest… Mozem byt leniva, nepatrat moc po odpovedi a rovno sa spytat, preco to tak je?

    • Pre vk: Pokial viem, suvisi to s dnom, kedy sa v danom meste (obci) konal trh. Cize v Plaveckom Stvrtku byvali trhy vo stvrtok, v Rimavskej Sobote byvali v sobotu. No a v nedelu, pondelok ani v utorok sa nikde trhy nekonali, preto tak nazvane obce nemame. Nedela je jasna, ale este by to chcelo zistit, preco nebyvali trhy v pondelok a v utorok. Namet na dalsi vyskum… 🙂

      • sviri says:

        odpoved poznam, ale neviem, odkial vznikol Piatok. Piatok ako postny den asi nie je velmi vhodny na jarmok 🙂
        Ale pridal by som jednu otazku: MOze clovek hluchy na jedno uchopocut “stereo”? Clovek slepy na jedno oko nemoze vidiet priestorovo, je to te aj pri sluchu?

        • Obec Piatok na Slovensku existovala, ale v 60. rokoch minulého storočia sa spojila s obcou Veľká Suchá a spolu vytvorili obec Hrnčiarska Ves. Takže zrejme niekde bývali trhy aj v piatok…

        • vk says:

          clovek slepy na jedno oko moze vidiet priestorovo, ak pred tym videl oboma ocami – je to zalezitost mozgu a skuseností. po urcitom case tato schopnost vymizne (mam pocit, ze som citala o 3-4 rokoch)…s tym uchom to neviem…ale je mozne, ze to bude podobne…

          v pondelok a utorok trhy nebyvali asi preto, ze po nedeli bolo treba robit okolo domu a na poli – nebolo cas ist na trh…ale to je iba moj nazor…

          • Co sa tyka trhov, myslim si, ze to vysvetlenie ohladom pondelka a utorka bude spravne.

            Co sa tyka tych oci, tam sa mi to nezda. Na to, aby mozog vedel vytvorit dojem priestoroveho videnia, nutne podla mna potrebuje zrakove vnemy ziskane z dvoch roznych pozorovacich miest (z dvoch oci). Ak jedno oko nedodava vnemy (informacie), neviem, ako by si ich mozog vedel nahradit.

            (Zhodou okolnosti ja som taky “pripad”, ze od narodenia vidim iba na jedno oko. A samozrejme nie priestorovo.)

          • rogerka says:

            mno, ja ked zavriem jedno oko, aj tym jednym vidim priestorovo. viem, co je dalej a co blizsie, viem zaostrit na rozne daleke predmety. neviem ale, ci to robi mozog (skusenosti) alebo staci len to jedno oko.

          • Ke pasa says:

            Ja si myslim, ze sa skor jedna o naucene vnimanie sveta a nie o schopnost priestorovo vidiet, skor priestorovo sa orientovat. Priestorovo vidiet s jednym okom nie je mozne. Treba si spravit jednoduchy test a to je to o com pises > na zem polozit sklenenu flasu (tazsia verzia) alebo nejaku vacsiu nadobu, zakryt jedno oko a s ceruzkou v predpazenej ruke prist do takej vzdialenosti aby ked ceruzku pustim, spadla do otvoru vo flasi. Alebo jednoduchsie > hodit tenisovu lopticku do vedra s obidvomi otvorenymi ocami a potom len s jednym. Najlepsie to spravit v miestnosti bez akychkolvek optickych zachytnych bodov. A uvidime!

      • viera says:

        nedalekjo Poltara je obec Pondelok

        • V oficiálnom zozname obcí žiadna obec Pondelok nie je uvedená. Ale keď som to overoval, zistil som zaujímavú vec:

          Na stránke http://www.e-obce.sk/obec/hrnciarskaves/2-historia.html je podrobne popísané, ako obec Hrnčiarska Ves vznikla zlúčením obcí Pondelok a Veľká Suchá.

          A na stránke http://www.echoviny.sk/2009/10/27/hrnciarstvo-pripomina-len-muzeum/ sa zasa uvádza, že Hrnčiarska Ves vznikla spojením obcí Piatok a Veľká Suchá. Takže si môžeme vybrať… 🙂

          • Ema says:

            prepáčte pán Burjan, k predchádzajúcemu príspevku(21.06.2011 at 13:50) nemáte: “Odpovedať na tento komentár” ,
            a práve tam som sa chcela opýtať, ako to, že ste matematik,
            keď nevidíte na jedno oko ?:)?;)

          • Ďakujem za upozornenie, nerozumiem tomu, prečo tam nie je to “Odpovedať na tento komentár” – asi nejaká chyba v programe. A k vašej otázke: celkom jej nerozumiem. Prečo by človek vidiaci na jedno oko nemohol byť matematikom? Myslím, že aj niektorí slepí ľudia boli významnými vedcami a matematikmi. Myslíte to tak, že musím mať problémy s geometriou a so stereometriou? Priznám sa, že som si nikdy neuvedomil, že by som nejaké mal…

          • Peťo Kárpáty says:

            Bol to Pondelok. Máme odtiaľ aj univerzitného profesora geografie. 🙂

      • Peťo Kárpáty says:

        Pondelok very máme. V súčasnosti už len časť obce Hrnčiarska Ves neďaleko Poltára.

      • Peťo Kárpáty says:

        Pondelok very máme. Síce už tiež je súčasť obce (Hrnčiarska Ves), ale je. Dokonca odtiaľ pochádza aj jeden známy slovenský geograf.

  3. Yfča says:

    Super výstižné…

    Doteraz mám v živej pamäti, ako sme celú jednu hodinu u druhákov ZŠ strávili preberaním, ako funguje splachovací záchod. Už neviem, aká to bola hodina, ani čo som mala podľa prípravy pôvodne učiť, ale nikdy nezabudnem, že niekto nadhodil túto tému a Aninov syn, vtedy asi 6-ročný, sa prihlásil, že vie odpoveď. Nuž som sa oprela vzadu v triede o stenu a sledovala deti. Chlapček, v jednej ruke lízatko, v druhej krieda, pokreslil schématickými nákresmi prierezov celú tabuľu, spolužiaci sa vypytovali na detaily, ktoré ich ešte zaujímali… Jeden z nich potom doma vystrašil rodičov, keď sa zamkol na záchode, aby mohol v bezpečí otvoriť wc a preskúmať to naživo 🙂
    Skrátka téma na celú vyučovaciu hodinu. A predpokladám, že si to dodnes pamätá viac detí z tej triedy, ako by si ich pamätalo pôvodné predpísané učivo…

    Okrem toho zvyknem u detí oceniť aj slovne, keď položia dobrú otázku a venovať téme “otázky” aj jedno rodičovské združenie. Mnoho rodičov sa sťažuje, že im deti o škole nič nepovedia. Hm, ale rozhovorili by ste sa vy na otázku, čo bolo na obed a akú známku ste dnes dostali?

    …tú anekdotu s Feynmamnom som ja niekde čítala s iným vedcom – Isidor Rabi, jadrový fyzik. Ale na tom samozrejme nezáleží 🙂

  4. Štefan says:

    Prečo je obloha modrá a oblaky biele?
    Prečo hviezdy blikajú?
    Prečo vietor fúka?
    Prečo je tráva zelená?
    Prečo sa Slnko cez deň zmenšuje a ráno, či večer zväčšuje?

    • Ke pasa says:

      To su pre skolakov?
      Farby suvisia s lomom svetla a materialom, ktorym prechadza – oblaky btw. nie su biele, ale mozu nadobudat v principe akekolvek farby viditelneho spektra, cize aj duhove, osobne som take videl nie raz – v zavislosti ake koncentracie coho obsahuju:)
      Hviezdy blikaju lebo oblaky.
      Vietor nefuka, vietor vznika rozdielom teplot a tlakov v atmofere a zemskeho povrchu (podruzne reliefom terenu etc.)
      Slnko sa nezmensuje, prechadza “cez sosovku” atmosfery – a tu spomeniem jednu otazku … viete o tom, ze v principe zapadajuce Slnko ked je posledne minuty nad obzorom tam uz v podstate nie je – je to pravda (rychlost svetla atd.)?

  5. Juraj says:

    Pridávam ďalšie otázky:
    Prečo má mačka oči vpredu a zajac na bokoch?

  6. Yfča says:

    Top otázky môjho syna, v poradí od 20 mesiacov do 3,5roka:
    * ráno po zobudení: “Kde je tma?”
    * “Kadiaľ pijú domy?”
    * “Mami, aj ty máš len dve ruky?”
    * “Aj maco má rebrá?”
    * “Tato, aj ty máš mozog?”
    * “Aj od medúzy máme med?”
    * “A kedy nastálo zomrieme?”
    “To nikto dopredu nevie.”
    “A dozadu to vieme?”
    * “Stanko, ja tvojho árona, nechaj ten kôš!”
    “Každý máme svojho árona?”
    🙂

  7. Tak to je trochu iná kategória dobrých otázok. V škole sa asi použiť nedajú, ale rozhodne sú zábavnejšie… 🙂

  8. peter chlupik says:

    Mesiac obíde okolo Zeme 1-krát za deň? To mi je novinka? otázky pekné, nikdo sa už ale nezaújma o to, že ešte dôležitejšie je klásť otázky správne.

    • Vďaka za upozornenie na nepresne formulovanú otázku, už som to v texte spresnil. Dúfam, že teraz už bude jasné, ako sa to myslelo. (Chcel som povedať, že Zem sa otočí okolo svojej osi raz za 24 hodín a teda “opticky” to vyzerá, že Mesiac obíde okolo Zeme raz za deň. Pokiaľ ide o to, či majú byť otázky kladené správne a presne, vidím to trochu zložitejšie. Niekedy totiž nesprávne alebo nejednoznačne položená otázka môže byť katalyzátorom zaujímavej a užitočnej diskusie, z ktorej sa žiaci všeličo naučia…

Leave a Reply