Skip to content
 

Povinná angličtina – zlé rozhodnutie o rozumnej veci

Od septembra sa na všetkých základných školách budú žiaci od 3. ročníka povinne učiť ako svoj prvý cudzí jazyk angličtinu. Odkedy minister na jeseň tento svoj zámer zverejnil, mnoho sa o ňom diskutovalo a médiá mu venovali veľa pozornosti. Treba povedať, že celkom neadekvátnej jeho významu. Samo ministerstvo priznáva, že už dnes študuje angličtinu ako svoj prvý cudzí jazyk cca 85 – 90 % tretiakov. Reálna zmena oproti súčasnému stavu teda bude minimálna.

Zavedenie povinnej angličtiny malo mnoho kritikov. Niektorí prirovnávali tento krok ku zavedeniu povinnej ruštiny predchádzajúcim režimom. K nezmyselnosti takejto analógie som sa už vyjadril. Ďalší poukazovali na možné problémy s praktickým zabezpečením tohto nariadenia v praxi (nedostatok kvalifikovaných učiteľov, kolízia s inými cudzími jazykmi). Myslím si, že toto všetko sa nejako zvládne, najmä keď ministerstvo dodatočne zmiernilo pôvodný zámer a žiakom študujúcim iný cudzí jazyk od 1. alebo 2. ročníka umožnilo „výnimku“ – s angličtinou začnú až od 6. ročníka.

Pokiaľ ide o mňa, s vecným obsahom tohto nariadenia problém nemám. Hovorím plynule po anglicky a plne si uvedomujem, aký veľký význam to malo pre môj profesionálny život, ako mi to otvára prístup k celému „vesmíru“ zdrojov a informácií, ako mi to uľahčuje cestovanie atď. Som presvedčený, že nikto nebude povinným nanútením angličtiny poškodený a že každý, kto sa ju aspoň trochu naučí, to v dnešnom svete zužitkuje. Napriek tomu si myslím, že postup ministerstva bol nesprávny. Prečo?

Naše školstvo je zúfalo preregulované. To je jeho hlavný a kardinálny problém, nie angličtina. Ministerstvo, zriaďovatelia a všetky rozbujnené medzičlánky riadenia neuveriteľne dusia a obmedzujú školy prostredníctvom kvanta zákonov, vyhlášok, nariadení, usmernení, obežníkov. V nich školám a učiteľom prikazujú a zakazujú mnohonásobne viac, než by bolo zdravé. Z tohto pohľadu je každý jeden ďalší príkaz či zákaz principiálne zlý – je to krok presne opačným smerom, než ktorým by sa naše školstvo potrebovalo uberať. A to aj v prípade, ak školám prikazujeme niečo v podstate rozumné.

Posolstvo každého takéhoto kroku smerom ku školám a k verejnosti je totiž takéto: My na ministerstve (a v našich priamo riadených organizáciách) vieme, čo je pre žiakov dobré. Vy, učitelia a rodičia, to tak dobre neviete. Keby sme nechali rozhodovanie na vás, hrozilo by, že sa niektorí z vás rozhodnú nesprávne (rozumej inak, ako si my predstavujeme). A to by bolo zlé pre vaše deti aj pre túto krajinu. Preto vám radšej vezmeme možnosť rozhodovať a urobíme rozhodnutie za vás. Presne v tomto duchu je naše školstvo riadené už celé desaťročia. Štát si uzurpuje právomoc rozhodovať o všetkom možnom do najmenších detailov. Aktuálne napríklad ministerstvo vyberá jednotnú učebnicu prírodovedy pre všetky školy. Nechce riskovať, že by si školy vyberali učebnice sami – čo keby si niektoré vybrali inú než tú, ktorú považujú za najvhodnejšiu úradníci, resp. nimi vybraní dvaja recenzenti? Ministerstvo plánuje všetkým školám zakúpiť Planétu vedomostí. Nechce riskovať, že by si školy vyberali vzdelávací software sami – čo keby si niektoré vybrali iný než ten, ktorý považujú za najvhodnejší úradníci, resp. tí učitelia, ktorí ho odskúšavali?

Poraziť tento zhubný spôsob uvažovania považujem za jednu z najdôležitejších úloh, pred ktorými stojí naša spoločnosť. A zďaleka sa to netýka iba školstva. Ale tam by sme mohli začať.

Vladimír Burjan

8 Comments

  1. To rozhodovanie štátu namiesto nás je pre čo len trošku samostatného a kreatívneho človeka naozaj veľmi únavné. Tým, ktorým to nevadí a sú na to zvyknutí, to je jedno; ale pre tých, ktorí chcú voľnejšie dýchať a prejavujú to vlastnými rozhodnutiami (popritom samozrejme aj chybami), to je hrozne demotivujúce.

    Dovolím si tvrdiť, že nie (len) kvôli nízkym platom ale hlavne kvôli tej demotivácii slovenské štátne školstvo prichádza o najlepších učiteľov resp. núti tých najlepších, ktorí ešte v školstve sú, aby o problémoch len diskutovali, lebo o tom, ako sa čo bude riešiť, nakoniec rozhodne aj tak len niekto z hora…

  2. Dovolil som si skopirovat sem reakciu pani Miriam Ziakovej, hovorkyne ministra skolstva, ktoru napisala na Facebooku:

    “Dovolim si nesuhlasit, lebo ak tu niekedy sedel minister, ktory chce co najviac rozhodnuti delegovat na skoly, tak to je tento. A verim, ze to aj urobi. Rodicia maju moznost vybrat druhy jazyk detom v 6. triede, ale ked si vyberali od zaciatku, len malo deti sa pocas celeho studia ucilo jeden. Zvycajne iny na ZDS, iny na strednej a napokon poriadne nevedeli plynulo hovorit ziadnym…. Ale respektujeme pravo na iny nazor :-)”

  3. Je prijemne vidiet, ze internetove dianie a diskusie o problemoch skolstva sleduju aj na “najvyssich miestach” a dokonca aj pohotovo reaguju. 🙂 Uz to je vyznamna zmena oproti predchadzajucim garnituram. Tomu, co ste napisali o ministrovi, pani Ziakova, rad verim. Mnohi z nas ocakavali (a stale este ocakavaju!), ze prave on bude mat snahu delegovat co najviac rozhodnuti na skoly. Ale prave preto sme taki citlivi na konkretne pripady, ked sa tak nedeje. Viem, ze existovali rozne prakticke a organizacne dovody, preco sa to rozhodnutie o anglictine javilo ako rozumne. Napriek tomu si myslim, ze aj v tomto pripade by bolo byvalo spravnejsie drzat zasadnu koncepcnu liniu “neprikazovat, nechat rozhodovanie na skoly”. Delegovat rozhodovanie na skoly by bol odvazny a politicky riskantny krok, ktory by urcite mal aj mnoho odporcov (aj priamo v rezorte skolstva). Je tu vsak aj vela ludi, skol a organizacii, ktore by v tom ministra aj verejne podporili. Na druhej strane vzdy, ked budeme mat pocit, ze sa centralne rozhoduje o niecom, o com by sa nemuselo, budeme na to poukazovat. A tym sme sa dostali k nestastnej Planete vedomosti, kde opat raz ministerstvo chce celkom zbytocne rozhodovat za skoly. A na rozdiel od rozumnej anglictiny chce v tomto pripade podporit celkom nespravnu vec za nehoraznu cenu. (Mimochodom, Martin Mojzis pise o tejto “kauze” v najnovsom vydani .tyzdna tak pekne a jasne, ze k tomu uz naozaj niet co dodat).

  4. Eugen Šimko says:

    nedávno si u Hríba, podobná debata.

    Dávam jednu otázku, myslím principiálnu :

    Ako zabezpečiť, aby úradníci, ktorí si podpília pod sebou konár, pripravili a zaviedli do praxe reformu, o ktorú sa tu asi všetci rozumní usilujeme?

    A to pomaly 22 rokov po skončení oficiálne centralistického systému. V istom zmysle totiž centralizmus prekvitá viac, ako pred rokom 1989.

    Pokladám toto za problém, najmä v situácii, keď sa “decentralizovalo” úplne amatérsky napríklad v zdravotnom poistení, pričom sa neumožnilo to podstatné – nebyť zdravotne poistený so všetkými dôsledkami …
    Podobne vidno už teraz dôsledky “sociálnej reformy” u Nicolsonovej a Mihála … (nechcem porovnávať s Mihálom, Dr. Burjan je odkedy som ho videl prvý krát, nesmierne zodpovedný a pre pedagogiku zapálený človek … Teda od jeho 18 rokov iste …)

    Podobne mám obavu, že úradníci pripravia školský decentralistický systém tak, že po pár rokoch tu bude chaos nad chaosy. Nie preto, lebo je to zlá myšlienka, ale preto, lebo oni to tak za naše peniaze urobia … Lebo služba ľudu za peniaze ľudí je pre nich neznámy pojem …

    Nič v zlom, ale toto vyžaduje buď vedenie s presvedčením až za hrob, ako verím, že Dr. Burjan presvedčený je alebo nejakú katastrofu, po ktorej bude treba stavať na troskách …

  5. robo12 says:

    Myslím si , že je to správny viac menej správny krok veď sa len pozrite koľko zamestnávateľov si AJ vyžaduje. Na tomto blogu: http://www.pavelponizil.eu/fakta-o-stavu/ autor píše , že je to 89 % a to nie je malé číslo. Ľudia učte sa 😉

  6. Ivo says:

    Ahoj, tiež si myslím, že vláda je štátu na obtiaž než na úžitok a to vo väčšine vecí. Ale tá raz skončí a skôr či neskôr sem príde niečo ako priama demokracia, lebo ľudia sa zobúdzajú. Ale dobre a angličtina je ináč v pohode jazyk, keby som sa mal vrátiť do školy s týmto rozumom čo teraz, tak by som sa učil aj namiesti nemčiny ale hlavne z vlastnej iniciatívy doma nie školským postupom, na ten by som kašlal 🙂 Teraz používam ešte aj tento program, je super:) http://www.anglictina-bez-biflovania.sk/anglictina-pre-husakove-deti?a_box=y7x556ws

  7. Vedomie says:

    Ahoj angličtina je fajn vec, oplatí sa ju vedieť 😉 kto chce nech mrkne na tieto stránky http://www.domluvitse.cz/ sú celkom fajn, a želám šťastné a veselé Vianoce 😉

Leave a Reply