Skip to content
 

Maturitná skúška – aká je a aká by mohla byť

Maturitnú skúšku v tej či onej podobe poznajú vo väčšine vyspelých krajín. Je oficiálnym zavŕšením stredoškolského štúdia a hoci názov „skúška dospelosti“ je trochu nadnesený, ide o dôležitý okamih v živote mladých ľudí a významný prvok vzdelávacieho systému. Aj preto by sme jej mali venovať patričnú pozornosť.

Krátky pohľad do histórie
Školské systémy sú všade na svete skôr konzervatívne a realizovať v nich zmeny nie je ľahké. Preto môžeme byť hrdí, že sa nám podarilo v pomerne krátkom čase významným spôsobom zmodernizovať podobu našej maturitnej skúšky. Overovanie nového modelu začalo na jar 2000, generálka prebehla v roku 2004 a nová podoba maturity sa uplatňuje od šk. roka 2004/05. Ak vám to nepripadá príliš rýchle, porovnajte to s vývojom v Česku: tam rovnakú reformu začali chystať skôr ako u nás (okolo roku 1998) a naostro sa nová maturita prvýkrát uskutočňuje až v týchto dňoch.

V čom bola reforma maturity významná?
Predovšetkým v tom, že z maturity urobila (aspoň čiastočne) externú skúšku. Predtým celé desaťročia prebiehala maturita na princípe „kto učí, ten aj skúša a hodnotí“. Išlo teda o internú skúšku so všetkými negatívami, ktoré takúto „čisto domácu záležitosť“ môžu sprevádzať. Externou sa skúška nazýva vtedy, keď žiakov skúša a hodnotí niekto iný, než kto ich učil. Centrálne tvorená externá maturitná skúška má mnoho predností, napríklad:

  1. umožňuje zjednotiť obsah skúšky na všetkých školách (čo je dôležité najmä vtedy, keď školy majú voľnosť vo výbere a usporiadaní učiva),
  2. umožňuje zjednotiť náročnosť skúšky (chráni tak maturantov, aby neboli znevýhodnení prílišnou „tvrdosťou“ skúšky na vlastnej škole či poškodení prílišnou „mäkkosťou“ skúšky na inej škole, kde maturujú ich „konkurenti“ v boji o miesta na VŠ),
  3. poskytuje objektívne dáta o výstupnej úrovni žiakov z jednotlivých škôl (ktoré môžu využívať školy, zriaďovatelia, vedenie rezortu).

Naša maturita však nie je čisto externou skúškou – externá je iba jej prvá časť. Druhá časť zostala interná a prebieha plne v réžii školy. Keďže interné skúšky majú tiež niektoré prednosti, je takýto „zmiešaný“ model rozumným kompromisom. Treba tiež pripomenúť, že istými zmenami (aj keď menšími) prešla aj interná, školská časť maturít. Najvýznamnejšou je asi fakt, že žiaci maturujú pred komisiami zloženými výlučne z odborníkov na daný predmet. Už teda nehlasuje slovenčinár o známke z chémie ako kedysi. Na druhej strane sa ústne maturity časovo predĺžili a sú organizačne náročnejšie, čo sa niektorým školám nepáči.

Pôvodné plány boli však iné…
Treba však pripomenúť, že počas odskúšavania nového modelu maturity v rokoch 2000 – 2004 bola predstava o jej novej podobe dosť odlišná od toho, čo sa nakoniec uzákonilo. Predovšetkým sa plánovalo, že externá časť maturitnej skúšky (testy) bude zahrňovať omnoho viac predmetov. V súčasnosti sú žiaci testovaní iba zo slovenského jazyka, vyučovacieho jazyka, cudzích jazykov a z matematiky. Pritom napríklad v roku 2002 boli pilotované aj testy z fyziky, chémie, biológie, geografie, informatiky, dejepisu a náuky o spoločnosti. Ďalej sa predpokladalo, že vo väčšine predmetov sa bude maturovať na dvoch rôznych úrovniach. Táto možnosť zostala iba v cudzích jazykoch. Počítalo sa tiež s tým, že matematika bude povinným maturitným predmetom alebo že si žiaci budú povinne voliť jeden maturitný predmet z tzv. koša prírodovedných predmetov. Za nešťastnú zmenu pôvodnej koncepcie možno považovať aj fakt, že sa niektoré časti testov („slohové práce“) nakoniec zahrnuli do školskej časti skúšky a sú hodnotené priamo na školách. Pôvodne sa počítalo s tým, že všetky časti testov (vrátane širokých otvorených otázok) budú hodnotené v regionálnych hodnotiacich centrách, teda externe.

Na Slovensku je to tak
Na stránky novín a do správ sa maturity dostávajú iba okrajovo, a aj to zväčša v súvislosti s chybami či únikmi informácií. Pokiaľ ide o rôzne pochybenia (akým bolo napríklad rozoslanie testov s podčiarknutými správnymi odpoveďami), netreba ich dramatizovať. Externá maturitná skúška je pomerne komplexný projekt a rôzne chybičky sa pri štarte takýchto projektov jednoducho stávajú. Dôležité je, aby organizátor maturít (NÚCEM) mal dostatočnú schopnosť sa z nich poučiť a v ďalších rokoch ich odstrániť. Za omnoho vážnejšie treba považovať opakované úniky testov či kľúčov správnych odpovedí. Je pravdepodobné, že k nim dochádza niekde na trase medzi NÚCEMom a žiakmi. A je takmer isté, že sa na nich musia podieľať aj dospelé osoby (dokonca možno pracovníci rezortu školstva). Toto je veľká škvrna na našom národnom charaktere a je iluzórne očakávať, že je iba v silách organizátora tento problém spoľahlivo vyriešiť. NÚCEM je jednoducho odkázaný na súčinnosť stoviek osôb (kuriérov, pracovníkov školských úradov, riaditeľov škôl, učiteľov) a kým bude medzi nimi čo len jeden sabotér, bude ťažké únikom stopercentne zabrániť.

Čo však je možné (a potrebné) zlepšiť, je korektnosť zadávania testov na školách. Ideálny stav by bol taký, keby interní učitelia školy vôbec neboli počas testov prítomní v triede. Stále totiž existuje mnoho signálov, že na niektorých školách neprebieha administrácia testov (a následne ani interná, školská časť maturít) celkom objektívne.

Ako ďalej?
Nová maturita u nás odštartovala pomerne rýchlo, avšak v dosť oklieštenej podobe oproti pôvodným plánom. Rozhodne by teda nebolo dobré „zaspať na vavrínoch“ a na dlhé roky zakonzervovať súčasnú podobu. Na to je totiž málo progresívna. Navyše, stále existujú aj viaceré nedoriešené koncepčné otázky.

Podobne, ako pri Testovaní 9, sa treba rozhodnúť, či maturita má byť overovacím, sumatívnym testom, teda akýmsi bilancujúcim ohliadnutím sa za stredoškolským štúdiom, alebo rozlišovacím, predikčným testom hľadiacim dopredu a slúžiacim vysokým školám na optimálne posúdenie schopností uchádzačov (teda ako náhrada prijímačiek). Plniť oba tieto ciele súčasne je problematické.

Nedoriešená je aj otázka úrovní testov: niektoré školy (najmä gymnáziá) volajú iba po jednej úrovni vo všetkých predmetoch (snáď okrem jazykov), iné (zväčša SOŠ) by uvítali dve úrovne. Argumenty existujú pre jeden aj druhý model. Ak by však maturita mala slúžiť aj vysokým školám, mala by sa jej externá časť (testy) rozšíriť o ďalšie predmety, ako bolo pôvodne plánované. V tejto „oklieštenej“ podobe sú totiž testy pre väčšinu vysokých škôl nezaujímavé.

Určite by sa mala znovu otvoriť otázka skladby maturitných predmetov. Maturita má byť dokladom o získaní všeobecného vzdelania, ktorého významnú súčasť tvoria aj prírodovedné predmety. Žijeme vo svete obklopenom počítačmi, technológiami, dátami a štatistikami, no náš systém napriek tomu pripúšťa, aby gymnazista zmaturoval napríklad zo slovenčiny, angličtiny, dejepisu a náuky o spoločnosti. Z tohto hľadiska je súčasná maturita nevyvážená. Na diskusiu je tiež povinná maturita z cudzieho jazyka na SOŠ a s istou dávkou odvahy by sme možno mohli otvoriť aj tému povinnej maturity zo slovenského jazyka a literatúry, ktorá podľa mnohých stratila opodstatnenie.

Testy by mali inšpirovať, nie brzdiť
Inováciou by mali postupne prejsť aj samotné testy, a to čo do formy aj obsahu. Podiel uzavre-tých otázok by v nich mal postupne klesať a malo by ich nahradiť široké spektrum otvorených formátov. Isté zlepšenie by v tomto mohla priniesť aj on-line maturita, avšak nesmelo by ísť iba o mechanické preklopenie testov s výberom odpovede do digitálnej podoby.

Čo sa týka obsahu testov, mali by sme čo najviac potlačiť testovanie faktografie a posilniť testovanie všeobecnejších, prierezových zručností (čítanie s porozumením, práca s informáciami, aplikačné úlohy…). V školskej časti by sme mohli ustúpiť od klasických ústnych odpovedí na vyžrebovanú otázku k niečomu kultivovanejšiemu – napríklad k obhajobe vlastnej seminárnej práce na spôsob SOČ. Inšpirácie možno nájsť v zahraničí viac než dosť. (Záujemcom o sci-fi odporúčam oboznámiť sa s podobou dánskej maturity.)

Maturitné testy (ako každé testy, v ktorých o niečo ide) majú veľký vplyv na učiteľov. Američania správne hovoria „What you test is what you get“, teda „čo sa testuje, to sa na školách vyučuje“. Naším cieľom by mala byť taká podoba maturitnej skúšky, ktorá by inšpirovala učiteľov. Aby kvôli maturite učili lepšie a kvalitnejšie, než by možno učili bez nej. Rozhodne by nebolo dobré, ak by maturitná skúška mala opačný efekt a brzdila progresívnych učiteľov.

Vladimír Burjan
(článok vyšiel v denníku SME 26. mája 2011)

4 Comments

  1. Dovolil som si sem skopirovat komentar Romana Baranovica, ktory dal na Facebook:

    dobry text. ja som ho nezachytil v SME a som rad, ze ho davas sem. text je dobry, vyvazeny, objektivny, v casoch ked v sme pisu a mediach pisu o maturitach len v skandaloch je to vazne super. jednu vec v nom ale neriesis a ktora je podla mna dost klucova pri definovani podoby maturit a sice AKY MA MATURITA ZMYSEL. od odpovede na tuto otazku sa potom podla mna dalej odvijaju odpovede aj na otazky typu ako ma vyzerat a kolko ma do nej zmysel investovat. pokial totiz maturita je len formalita na zaver vzdelavacej cesty K12, tak bohate stacila aj interna najlacnejsia forma. zda sa ale, ze spolocnost od maturity dnes nic ine neocakava, neexistuje ziadna dalsia objednavka.

  2. Táto myšlienka sa mi veľmi páči, pretože IMHO kladie dôraz na aplikovanie naučeného do praxe a žiaci sú tak viac nútení rozmýšľať v súvislosti s reálnym životom:

    “V školskej časti by sme mohli ustúpiť od klasických ústnych odpovedí na vyžrebovanú otázku k niečomu kultivovanejšiemu – napríklad k obhajobe vlastnej seminárnej práce na spôsob SOČ.”

  3. Alexander Kapraľ says:

    Keby to bolo na mne, tak maturitu úplne odstránim. Zaviedol by som testovanie podobne ako je to v základnej škole. Testoval by som všetky predmety a ukončil by som to písomnou záverečnou prácou s ústnou obhájobou pred komisiou.

  4. Katarína Mészárosová says:

    Keďže učím na SOŠ predmet anglický jazyk, rada by som uvítala trochu obšírnejšiu diskusiu na tému rovnakej úrovne pre externú časť maturít z cudzieho jazyka pre SOŠ a gymnáziá. Podľa môjho názoru je nemysliteľné, aby obe skupiny študentov maturovali z cudzieho jazyka na rovnakej úrovni B2 ako to hovorí vyhláška o ukončovaní štúdia na SŠ. Jednak je tam rozdielna hodinová dotácia pre cudzí jazyk a tiež si myslím, že SOŠ pripravujú pre prax a tam by postačovali solídne základy z cudzieho jazyka na úrovni B1. Ďalej by som rada využila tento priestor a vyjadrila svoj nesúhlas so zavedením druhého cudzieho jazyka pre učebné odbory. Koho to zaujíma, tak si môže len tak pre zaujímavosť prezrieť učebné plány pre učebné odbory a zistí, že študenti sa viac venujú cudzím jazykom na úkor odborných predmetov. Dovolím si povedať, že je to zbytočné, pretože žiak, ktorý si vyberie učebný odbor napr. maliar chce byť v prvom rade odborníkom.Úplne mu postačia základy jedného cudzieho jazyka a ten druhý môže študovať ak má čas a chuť aj vo voľnom čase. Tvorcovia koncepcie vyučovania cudzích jazykov prišli s peknou víziou, ale podľa mňa nereálnou. Neviem si predstaviť, v ktorej hlave skrsli romantické predstavy o stolároch ovládajúcich dva svetové jazyky + vlastný materinský a to ani nehovorím o triedach s vyučovacím jazykom národnostných menšín, kde by sa mali žiaci učiť 4 jazyky. Toto je ale asi na samostatný blog.

Leave a Reply