Skip to content
 

Bifľujú sa vaši žiaci?

Slovo bifľovať sa pochádza z nemeckého slovesa büffeln. To je zasa odvodené od substantíva Büffel = byvol. Sloveso büffeln („buvolovať“) v starej nemčine označovalo ťažkú prácu, pri ktorej sa človek nadrel ako byvol. (My po namáhavej práci hovoríme, že sme „ukoňovaní“.) Keď teda Nemci označia činnosť žiaka ako bifľovanie, prirovnávajú ju k namáhavej drine tupého zvieraťa. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka bifľovať sa znamená mechanicky sa učiť naspamäť.

Ak sa v škole vyskytuje bifľovanie, je to problém. Ale takmer vždy je na strane učiteľov. Možno vyvolávajú u žiakov zlú predstavu, čo sa od nich očakáva. Možno nevhodným spôsobom skúšajú, zostavujú písomky, hodnotia žiakov. Možno nedokážu rozlíšiť formálne poznatky od porozumenia. Žiaci sa totiž bifľujú iba vtedy, keď to funguje (= vedie k dobrému hodnoteniu), keď je to učiteľmi tolerované alebo dokonca priamo vyžadované.

Od slova bifľovať sa je odvodené podstatné meno bifľoš, ktorým žiaci zvyknú označovať spolužiakov, ktorí sa (podľa ich názoru) bifľujú. Ak o tom učiteľ vie, mal by zvýšiť pozornosť a rozpoznať, ktorý z nasledujúcich dvoch prípadov nastáva.

Žiaci nazývaní bifľošmi nimi niekedy naozaj sú. Snažia sa bezmyšlienkovite, bez vlastného názoru a do poslednej bodky splniť požiadavky učiteľa, a to najmä uplatňovaním mechanickej pamäti, vďaka ktorej dokážu predstierať dobrú znalosť učiva, aj keď im chýba hlbšie porozumenie (a väčšinou aj hlbší záujem). Ak je to takto, úlohou učiteľa je individuálnou prácou s takýmto žiakom dosiahnuť, aby zmenil svoju učebnú stratégiu a prešiel od bifľovania ku kvalitnejšiemu učeniu s hlbším porozumením a vlastným názorom.

Stáva sa však (a nie zriedkavo), že nálepku bifľoš si v triednom kolektíve vyslúžia aj žiaci, ktorí nimi v skutočnosti nie sú. Mám na mysli žiakov, ktorí sú bystrí, chápaví, učia sa s porozumením a ich hlavným „hriechom“ v očiach spolužiakov je fakt, že ich škola (alebo niektorý predmet) baví, že sa o učivo zaujímajú a že s učiteľom spolupracujú. Ak sú za bifľošov označovaní takíto žiaci, je to jasný signál, že v triede je nezdravá atmosféra. V takýchto triedach zvyknú žiaci vnímať seba a učiteľov ako dve antagonistické strany v nejakom konflikte a na „bifľošov“ sa pozerajú ako na „kolaborantov s nepriateľom“. V takomto prípade by prvoradou úlohou učiteľa malo byť riešenie tohto (pedagogického) problému a dosiahnutie zmeny klímy. Učiteľ nesmie pripustiť, aby rozhodujúce slovo v triede mali slabí, nespolupracujúci žiaci a aby tí bystrí, motivovaní a spolupracujúci boli šikanovaní (a nazývaní bifľošmi). Nie je to vôbec ľahké a musí sa to robiť citlivo. Ale ak takýto problém v triede existuje, jeho riešenie je dôležitejšie ako akékoľvek konkrétne učivo.

Vladimír Burjan

3 Comments

  1. Milan Urda says:

    S poslednou myšlienkou absolútny súhlas.

  2. Táňa says:

    Fenomén bifľovania som začala registrovať počas strednej školy, kde som si všimla, že veľa mojich spolužiakov, ktorých väčšina považovala za “múdrych a inteligentných” nevie reálne odpovedať na praktické otázky … vedia len to, čo je v knihe napísané. Bohužiaľ takýchto ľudí bolo v mojom okolí čím ďalej tým viac, ale čo je horšie, že títo ľudia väčšinou skončili s vysvedčeniami plnými jednotiek ! A taktiež sa podostávali na Vysoké Školy bez prijímačiek a podobne… Naopak tí druhí, ktorí by aj mali potenciál rozmýšľať, boli utláčaní a hnaní učiteľskou predstavou o “inteligentnom” žiakovi a ich potenciál sa nerozvíjal. Samozrejme prospech takto demotivovaného žiaka je asi každému jasný. Dodnes mám s týmto problém, nikdy som sa nevedela veci “mechanicky učiť” vždy som sa im snažila rozumieť, žiaľ, na prednáškach na VŠ som zažila asi 1% dobrých, ktorým nezáležalo na tom, či si kúpite ich knihu alebo budete vedieť 100% odpovedať na ich s prepáčením idiotsky formulované otázky napr. Napíšte čo je to …. ale reálne vedeli na prednáške vec vysvetliť, uviesť príklad a podľa toho vyžadovali aj vedomosti na písomke – nie nabiflená odpoveď, ale odpoveď, ktorá ukáže, že veci rozumiete.

    • 1Adam says:

      Zo základnej a strednej školy mám podobné skúsenosti – ak nie horšie. Pán Burjan v článku spomína, že bifľovanie je učiteľmi niekedy “dokonca” vyžadované, moje skúsenosti sú také, že bifľovanie je učiteľmi stále vyžadované a vynucované a to či už implicitne alebo dokonca explicitne. Dokonca mám odôvodnené podozrenie, že niektoré pani učiteľky (a nie až tak málo) bifľovanie vyžadujú, pretože to žiadúce hlbšie pochopenie učiva ony samé nikdy nedosiahli. Pokiaľ ide o vysokú školu, to mi je ľúto, Táňa, že aj tam to tak máš, ja mám s výškou celkom dobré skúsenosti – teda v porovnaní so ZŠ a SŠ určite.

Leave a Reply